Ako som sa dnes zasnúbil

Tento významný deň som si predstavoval inak. Minimálne v tom, že bude uskutočnený v mojej réžií. Emancipovanosť žien sa zrejme značne pohýna dopredu aj v tomto smere. Ale pekne poporiadku.

V stavebníctve je vraj v súčasnosti kríza, no a keďže my napriek tomu máme trilión zákaziek týždenne, rozhodlo sa, že budeme ešte väčší nenažranci. A tak po obvyklej výmenne okien na jednej škôlke padlo rozhodnutie, že ju rovno aj zateplíme. Chudák Ironic, čo naposledy videl kléber niekedy dávno v Baumaxe. Našťastie sú vo firme aj ľudia z tohto hľadiska zručnejší, a tak tam osobne nemusím zotrvávať viac, ako pár skromných hodín týždenne.

Škôlka je stále v prevádzke a deti sú proste deti. Všetko prísne kontrolujú, testujú vedomosti o použitých technológiách, obsadzujú kolotoče práve keď mám prestávku a tešia sa z guliek porozsýpaného polystyrénu, ktorý považujú za sneh. Je to naozaj nevšedná a o to milšia spoločnosť.

Už je to pár dní, čo som tam zaregistroval svoju tajnú nápadníčku (nerátam teraz tú dvojmetrovú obryňu, čo majú za riaditeľku). Koketné poznámky na zákazkách boli a asi aj budú, keďže niektoré zákazníčky pozerajú asi priveľa pornofilmov. Čo však v prípade, keď je baliacou „veľkáčka“ zo škôlky? To je nová situácia, ktorú som s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládol.

Sadol som jej na lep. Zakývanie s úsmevom pri každom dostavení do škôlky je rozkošné. Tu to malo aj skončiť. Ale ja som dostal obrázok a ešte aký! Maľba bola surrealisticky pojatá, na takomto vyobrazení som bol hodnoverne dokrčený ako v skutočnosti, pričom jedna moja ruka spočívala v jej ruke a v druhej som držal pravdepodobne vŕtačku v pozícií kalašnikova patriacemu bojovníkovi Talibanu.

Dnes ma už ale skutočne dostala. Z púpavy spravila prstienok, ktorý som si bezpodmienečne musel zobrať, pokiaľ som ešte chcel vôbec pracovať. Následne som sa vyviezol plošinou hore, zatiaľ čo ona sa pustila do výroby prsteňa pre seba. Nevenoval som jej ďalej pozornosť, no keď si ho dokončila, vyhŕkla, že sme už oficiálne zasnúbení. Vskutku romantická scéna ako z Rómea a Júlie. Dokonalosť kazili len detaily v podobe toho, že uväznený som bol ja a nie ona a miesto balkóna som bol na vysokozdvižnej plošine. Márne boli moje pokusy o odmietnutie, vraj vzatím prsteňa som fakticky už súhlasil.

Tento týždeň tam našťastie už nemusím. Pevne verím, že jej láska zvädne rýchlejšie, než môj zásnubný prsteň a ešte rýchlejšie, než sa to dozvedia jej rodičia.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu