Život je ako viacdňová túra. Na chrbte nemáš naložené viac ako by si uniesol. Ideš po cestičke, ktorou už niekto niekedy išiel. Občas však zídeš, chceš ísť skratkou ale sú tam kriačiny. Tak sa buď vrátiš alebo cez ne predriapeš.

Stúpaš, ideš na vrchol. A keď vodíš horizont a myslíš, že si hore, na tom vrchole, kde si chcel byť, ideš zas dolu. A ideš ďalej, pretože máš cieľ. A stretneš ľudí, ktorí idú späť a vravia ti, že to je náročné. A že to ešte nie je ten vrchol, kde sa chceš dostať. Neveríš. Ideš si svoje. Výjdeš hore a zistíš, že fakt, to nebol ten vrchol kde si sa chcel dostať.

A pred tebou je ešte náročnejšia časť ako doteraz. No vidina vrcholu, cieľa ťa tlačí. Veď odtiaľ budem mať výhľad. Odtiaľ už nebude ďaleko k miestu, po ktorom som celý čas túžil. Tam skloním svoju hlavu aspoň na chvíľu. Oddýchnem si.

Je to tak. Nie je to rovná plocha. Sú tam hrbole, kamene, ale spíš. Spíš však v strachu, čo môže prísť. A tak sa teda rozhodneš ísť ďalej v ústrety vzostupom a zostupom života. Veď to nie je koniec. Musíš sa niekde dostať. A tak ideš. Hore a dolu. Cez prekážky, úzke chodníčky na okraji útesu, kde spravíš jeden zlý krôčik a letíš. Spadneš úplne na samé dno. A možno to prežiješ.

Zostupy sú však tiež ťažké. Máš už niečo za sebou. Veď si sa trápil výjsť na samý vrchol. No nemyslel si na to, že tam nemôžeš ostať večne. Musíš ísť ďalej. Zísť do sedla, oddýchnuť, načerpať síl a pokračovať vo výstupe, po ktorom bude nasledovať ďalší zostup. Ale o tom je život. Ak je to jedna rovná čiara, si mŕtvy. Pokiaľ tam sú vzostupy a zostupy, odbočky vpravo a vľavo, to ti dáva signál, že stále žiješ.

Síce zničený a unavený prichádzaš k vode, kde načerpáš. Naberieš energie. No aj napriek tomu, ako je na tom mieste dobre, neostaneš tam navždy. A ideš ďalej, hľadáš miesto, kde by si sa opäť aspoň na chvíľu usadil. Vyhliadneš si príjemné miestečko takmer pod vrcholom.

No tam nie je bezpečne. Niekto tu už bol pred tebou. Alebo niečo. Niečo sa tu stalo. Necítiš sa tu bezpečne. Tak sa v tom strachu rozhodneš zostupovať čo najnižšie. Veď to nie je tak ďaleko a kedykoľvek sa vieš vrátiť naspäť. Keď nebezpečenstvo pominie.

Strach ťa teda ťahá a tlačí. A ty ideš. V tme, v smútku, v strachu z toho, čo ťa tam ďalej čaká. Môže to byť hocičo. Bezpečné miesto na nabratie síl, alebo niečo čo ťa zničí úplne. Ale veď taký je život. Môžeš byť na nesprávnom mieste v nesprávny čas.

Nesprávne miesto. Je to tu?
Nesprávny čas. Je to teraz?

Ako mám vedieť?

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár