Ponáhľajú sa do práce, do školy, na stanicu, na úrad, za rodinou, za zľavou v obchode... Každý sa ponáhľame za vlastnými vecami. Môj autobus však očividne mešká. Autá sa mihajú, ľudia prichádzajú a odchádzajú. Možno aj ich autobusy meškajú. Aj oni majú plány, ktoré by chceli naplniť. Mať lepšie známky, viac zarobiť, byť niekde o pár sekúnd dlhšie... Po desiatich minútach meškania mi dochádza, že autobus asi nemešká, ale nepríde vôbec. Čakám teda ďalší, ktorý už mešká asi 5 minút tiež. Šofér sa ponáhľa tiež. Musí plniť plán. Cestovný poriadok nie je len tak ledabolo, a teda meškanie sa bude sčítavať každou zastávkou a križovatkou. Premýšľam, že autobus do Košíc už asi nestihnem a skontrolovanie testu teda tiež nie.
Postavil som sa v autobuse. Miesto na sedenie nebolo. Ocitol som sa medzi dvoma študentami s batohmi na chrbtoch. Samotné batohy boli hrubšie ako oni, ale dole si ich nedali. Cítil som sa ako medzi dvoma mlynskými kolesami. Premýšľalo sa ťažko. Chcel som im niečo povedať, no ponáhľal som sa vo vlastných myšlienkach...
Pred nami však má kamión nejaký problém a už dosť pomalé a dlhé kolóny ešte spomaľuje a predlžuje. Aj on sa niekde ponáhľa. Náklad je možno zničený a tak to chce stihnúť aspoň v čase. Nakoniec zastavuje na mieste, kde ho kolóna môže obísť.
Ďalšia križovatka. Myšlienok aj ciest. Ďalšie drahocenné sekundy do odchodu autobusu. Prechádzame križovatkou. Podvedome si všímam si policajné majáky, Zastavený kamión v strede cesty. Zrazu sa ozve. "Preboha, niekoho tu zrazili!". Vtedy si všímam fóliu. Slúžila ako obal na telo. Stalo sa to na mieste, kde nebol prechod. Štvorprúdová cesta tu rozdeľuje 2 zastávky a železničnú s autobusovou stanicou. Je tam podzemný prechod no ľudia sa ponáhľajú na autobusy, tak prebehujú cez cestu. To sa tomu chodcovi stalo osudným. Možno sa ponáhľal/a do školy. Možno do práce. Možno čakať niekoho na stanicu. Možno k lekárovi pre výsledky zdravotných testov. Už sa nedozvie nič. Autobus odišiel. Ja som svoj stihol. Aj pozrieť test.
Všetci sa niekam za niečím a/alebo za niekým ponáhľame. Byť skôr v škole, v práci, aby sme zarobili viac peňazí, či zistili ako zle na tom zdravotne sme. Nezabúdajme, že to všetko nám raz bude zbytočné a to jediné kam sa skutočne ponáhľame, je hrob...
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
milgamman
13. 11.novembra 2015 18:21
pekne depresivne zakoncene ocenujem aj ja tam beham cez cestu a este furt ma nezrazilo
2
Aby som bola uprimna tak ja nepouzivam podzemne prechody lebo smrdia stankou a inymi vecami co bezdak dal
4
Možno nie originálna myšlienka, ale páči sa mi, ako si to napísal.
Napíš svoj komentár