horšie by som znášal ten sex, dôvod je ten že cit je cit a aj keď ho človek cíti nieje to nič hmotné a radikálno - reálno fyzické, myslím si že je to trochu rozdiel od toho keď sa tí dvaja stretnú vyzlečú sa a moja priateľka si nechá strkať odneho penis do seba.
Oboje.
Prvý prípad je, a hlavne bez žiadnych citov a očarenia, pre mňa úplne nepochopiteľný a nechápala by som to ani u muža, s ktorým sa o všetkom otvorene rozprávame a poznám jeho postoje v tejto téme... Nespoznávala by som ho, sklamalo by ma, že hoci k tomu nemal žiaden hlbší dôvod okrem chvíľkového chcenia, aj tak sa nedokázal ovládnuť.
Druhý by ma tiež zranil, ale menej sklamal. Zrejme by záležalo aj na tom, nakoľko hlboké je to "niečo viac ako kamarátstvo", v akom vzťahu je s dotyčnou osobou a s kým chce byť.
@melancholik no práveže tuším väčšina ľudí to má asi ako ty je mi to divné keďže mám úplne opačné vnímanie tohto - sex práveže nepovažujem za nič také extrémne dôležité, vlastne sex vôbec nemám s láskou prepojený. Beriem to čisto ako fyzické vzrušenie, nič sa u mňa vo vzťahu s druhým človekom nezmení keď sa spolu vyspíme. Takže druhá možnosť je v mojom vnímaní oveľa bolestivejšia.
@9 to napisala vystizne
sex je nieco, co sa nestane len tak,ze proste nahodou
druha moznost je zas nieco, co proste ja ako osoba nemozem/neviem ovplyvnit
Sice sa do toho neviem tak vzit (aj kvoli tomu ze partnera nemam) horsia je prva moznost podla mna lebo to druhe mi pride ako vec ktoru clovek sam moc neovplyvni proste sa to stane...a v pripade ze by to ostalo len na tom ze k niekomu nieco citi ale nie je neverny nepride mi to ako podraz z jeho strany zatial co prva moznost by bola dost smutna pre mna lebo by som mala pocit ze mu nieco chyba a mozno aj mojou vinou
Podľa výskumov majú ženy väčšiu tendenciu tolerovať neveru vo forme sex bez lásky, a muži zasa lepšie znášajú, keby si ich partnerka našla nejakého veľmi dobrého kamaráta, než obrábača.
Ktovie čo je na tom pravda.
mozog sa nedá odložiť, "čisto z fyzických" dôvodov neexistuje... všetko by záležalo od vzťahu aký máme, v zásade nezotrvávam vo vzťahu kde ma nechcú a som asi aj menej majetnícky založený ako väčšina ľudí, takže si viem pedstaviť všeličo
Nechcela by som rozhodne zažiť ani jedno ale pripúšťam, že ak by ma podviedol jednorázovo niekde opitý alebo čo ja viem iba sexom a nikdy by sa s tou babou nekontaktoval, necítil by k nej nič s priznal by sa asi by som to nejako prekusla. Ale city k niekomu inému by som nezvládla....
musíš si v prvom rade dať pozor s ktorou si začneš, aby si sa nesklamal na začiatku. v podstate slobodným je aj tak najlepšie, aspon nikoho nepodozrievaš.
dám len jeden príklad:
napr. pred oltárom si mladomanželia sľubia, že sa životom budú nasledovať v dobrom aj zlom..
vedieť odpúšťať je jedným zo znakov lásky k človeku, ktorého miluje a dokáže ho aj napriek zlyhaniam prijať naspäť...
ak toto dokáže partner a je jedno či je to žena, alebo muž, potom je jeho život skutočne naplnený láskou, poučí sa a viac nesklame...
Boh je Stvoriteľ všetkého a všetkých, On je Alfa a Omega, On nám dal zákony podľa ktorých máme žiť, napĺňajme ich, náš život sa tak bude niesť v duchu lásky a staneme sa obrazom Božieho zámeru....
na druhej moznosti nevidim nic zle. teda, subjektivne by mi to bolo neprijemne, no objektivne na to picovat nemozem.
takto, prvy pripad je vylucne zalezitostou schopnosti ovladat svoje pudy. tam niet co riesit, ked dievca nedokaze ani len udrzat nohy pri sebe, tak to nie je material na vztah.
v druhom pripade je to trocha inak. tam uz nehraju ulohu len nizke pudy a fyzicka pritazlivotst, no obvykle aj emocie a v horsom pripade rozum. vezmime si scenar, kde by bol dotycny pre moju partnerku objektivne lepsim partnerom nez ja (v ratani vsetkych detailov, do ktorych sa da zamilovat) a javil by o nu zaujem. tak co ho mam zastrelit? taka situacia dokaze narusit vztah bez ohladu na vysledok. ak ma necha, tak je to zle zo zrejmych dovodov, ak so mnou ostane, tiez to nie je ziadna vyhra, lebo viem, ze je so mnou len kvoli svedomiu/vernosti/whatever, no ak by ma mohla nechat, tak to urobi. a zit vo vztahu, o ktorom viem, ze je so mnou baba len kvoli zodpovednosti a lutosti, je na nic. skratka tu nastala chyba uz v pociatkoch vztahu, ked sa ona rozhodla dat sa dokopy so mnou, hoci vedela, ze niesom to, co chce. a to je to jedine, z coho by som ju teoreticky obvinit mohol. ale neobvinil by som, lebo sam nemam jasno v tom, ako by som sa zachoval v opacnom garde. ja viem, ze teraz vyznievam ako strasny zmrd, ale stojim si za tym a neverim nikomu, kto tvrdi, ze pozna to spravne vychodisko z takej situacie a ze by sa tak dokonca aj zachoval. take nieco jednoducho spravne vychodisko nema, vsetky moznosti su zle. toto je asi najhorsi mozny scenar, kde jej za prve nemozem prakticky nic vycitat a za druhe o nu skor ci neskor pridem. neviem, ako by som reagoval, no nadseny by som nebol. hold, ako som povedal, ak sa nieco take stane, tak clovek vela vody nenamuti. treba davat velky pozor este pred tym, nez cely vztah vznikne. jedine vtedy sa da tomuto problemu zabranit vyberom vhodneho partnera.
pokial by k nemu mala nejake city, no stale by milovala mna, lebo whatever ("ano, on je super, ale teba nikdy nenahradi, lebo nevie tak krasne spievat ako ty!"), neriesil by som to. nie som taky namysleny, aby som cakal, ze dokazem uspokojit vsetky jej emocionalne potreby a ze okrem mna nebude potrebovat ani zivej duse. moze byt predsa v kontakte aj s inymi ludmi, niektori z nich budu chlapi, niektorych z nich bude mat radsej ako inych. to je uplne normalne a nevidim na tom nic zle. pokial s nim nespava a uprimne veri tomu, ze dotycny nemoze nahradit mna (a.k.a. fakt ho berie len ako kamarata), tak nevidim dovod sa do toho montovat, ci sa kvoli tomu akokolvek trapit.
Asi ten sex by mi vadil viac.
To je niečo ako keby moju zubnú kefku použije niekto iný (komické porovnávať priateľku ku zubnej kefke, ale je to skvelý príklad) a už by som ju nechcel. Pripadala by mi použitá.
To že by k niekomu inému cítila niečo viac než kamarátstvo, by som nejak toleroval. Nemusia byť kamaráti, môžu byť najlepší kamaráti DD
@aventine ved 1. ak by sa s niekym vyspala, tak to nie je niekto s kym by som chcel byt, takze ani by mi nestalo sa nad tym nejak trapit..
a za 2. citom nerozkazes, vzdy sa moze stat, ze moja stara stretne niekoho povedzme vynimocneho, ku komu zacne citit naklonnost, alebo aj nejake docasne poblaznenie.. to sa stava a clovek to nerobi naschval.. proste city sa nedaju ovladnut asi... takze by ma ani jedno neranilo...
dokonca.. ja ani neviem ziarlit a to byvale dost sralo
je to divne mozno,ale ani jedno by ma neranilo
v 1 pripade by som riesila co dalej,ci je zaujem pokracovat,ci to bol len preslap a ine okolnosti
v 2 by to bol jasny koniec no,laske neporucis... priala by som stastie
Pri 1. možnosti by ma trápilo, že to dotyčný urobil aj, keď pod vlplyvom lebo by sklamal moju dôveru a ako by som mu potom mohla naďalej veriť a nebáť sa, že sa niečo také môže stať znovu keď pôjde s kamarátom na jedno alebo jednoducho piť alkohol bez mojej prítomnosti, keď som zistila, že nevie držať svoju pudy na uzde? 1. možnosť by ranila moje city, ale v prvom rade moju dôveru. No aj napriek tomu by som pokračovala s ním vo vzťahu ak by sme v tom videli obaja význam a bola by snaha o nápravu. Dala by som mu druhú šancu.
2. možnosť mi príde ako úplný dôvod na rozchod. Nedokázala by som sa zmieriť s tým keby môj partner cítil náklonnosť k inej žene (alebo možno aj mužovi)
prvýkrát čo neviem zahlasovať veď obe možnosti sú pre mňa tak nechutné, keď si ich predstavím..au
fakt si neviem vybrať čo z toho je horšie... iba viem, že ani jedno z toho nechcem nikdy zažiť.
Evolucne mame nastavene mozgy tak, ze muzom viac ublizi fyzicka a zene emocionalna nevera. Fyzicka nevera znamenala v minulosti ze otec si nemoze byt isty ze dieta je jeho, emocionalna pre zenu zasa ze muz ju opusti a rodina neprezije. Ak to niekto uz pisal tak sa ospravedlnujem, necital som komenty
no sex človek urobí vedome, tomu citovému/emočnému sa vedome moc nedá zabrániť, takže prvé by ma ranilo viac, lebo by sklamal moju dôveru a bola by som hlavne nasratá, z druhého by som bola skôr smutná asi
Ja som si tú druhú možnosť tuším nejako zle vyložil.
Nie je pre mňa ničím výnimočným, že ľudia mávajú aj také priateľstvá, ktoré si vážia nadovšetko. A to vychádzam viac z toho, čo vídam na druhých ľuďoch než by som vravel za seba. To je ten stav, ktorý v mojom chápaní už znamená "viac než kamarátstvo", ale zároveň je to stav, z ktorého nemusí vyplývať absolútne nič viac, čo by mohlo znamenať zásah do nášho vzťahu či jeho ohrozovanie.
Z toho mi táto možnosť vyšla ako úplný nezmysel - veď prečo by som mal mať niekomu za zlé, že dokáže mať tak veľmi rád svojich najbližších?
@nicmanenapada tak myslela som tým zaľúbenosť skôr, keby šlo len o hlbšie priateľstvo tak jasné že by to nebol problém. Asi som to mala inak napísať tú možnosť
to prvé sa predýchava ľahšie, ale dajú sa predýchať oboje.
príliš riešiť čo z toho je ako presne zlé alebo horšie, je tým pádom... nepraktické, ak si človek chce zachovať/nechce komplikovať schopnosť to predýchať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
horšie by som znášal ten sex, dôvod je ten že cit je cit a aj keď ho človek cíti nieje to nič hmotné a radikálno - reálno fyzické, myslím si že je to trochu rozdiel od toho keď sa tí dvaja stretnú vyzlečú sa a moja priateľka si nechá strkať odneho penis do seba.
či iba mne to pride iné ?
Prvý prípad je, a hlavne bez žiadnych citov a očarenia, pre mňa úplne nepochopiteľný a nechápala by som to ani u muža, s ktorým sa o všetkom otvorene rozprávame a poznám jeho postoje v tejto téme... Nespoznávala by som ho, sklamalo by ma, že hoci k tomu nemal žiaden hlbší dôvod okrem chvíľkového chcenia, aj tak sa nedokázal ovládnuť.
Druhý by ma tiež zranil, ale menej sklamal. Zrejme by záležalo aj na tom, nakoľko hlboké je to "niečo viac ako kamarátstvo", v akom vzťahu je s dotyčnou osobou a s kým chce byť.
sex je nieco, co sa nestane len tak,ze proste nahodou
druha moznost je zas nieco, co proste ja ako osoba nemozem/neviem ovplyvnit
Ktovie čo je na tom pravda.
napr. pred oltárom si mladomanželia sľubia, že sa životom budú nasledovať v dobrom aj zlom..
vedieť odpúšťať je jedným zo znakov lásky k človeku, ktorého miluje a dokáže ho aj napriek zlyhaniam prijať naspäť...
ak toto dokáže partner a je jedno či je to žena, alebo muž, potom je jeho život skutočne naplnený láskou, poučí sa a viac nesklame...
Boh je Stvoriteľ všetkého a všetkých, On je Alfa a Omega, On nám dal zákony podľa ktorých máme žiť, napĺňajme ich, náš život sa tak bude niesť v duchu lásky a staneme sa obrazom Božieho zámeru....
Neviem neviem.
Všetko to má svoje evolučné opodstatnenie
len nerozumiem čo núti ľudí čo i len pomyslieť na niečo také
takto, prvy pripad je vylucne zalezitostou schopnosti ovladat svoje pudy. tam niet co riesit, ked dievca nedokaze ani len udrzat nohy pri sebe, tak to nie je material na vztah.
v druhom pripade je to trocha inak. tam uz nehraju ulohu len nizke pudy a fyzicka pritazlivotst, no obvykle aj emocie a v horsom pripade rozum. vezmime si scenar, kde by bol dotycny pre moju partnerku objektivne lepsim partnerom nez ja (v ratani vsetkych detailov, do ktorych sa da zamilovat) a javil by o nu zaujem. tak co ho mam zastrelit? taka situacia dokaze narusit vztah bez ohladu na vysledok. ak ma necha, tak je to zle zo zrejmych dovodov, ak so mnou ostane, tiez to nie je ziadna vyhra, lebo viem, ze je so mnou len kvoli svedomiu/vernosti/whatever, no ak by ma mohla nechat, tak to urobi. a zit vo vztahu, o ktorom viem, ze je so mnou baba len kvoli zodpovednosti a lutosti, je na nic. skratka tu nastala chyba uz v pociatkoch vztahu, ked sa ona rozhodla dat sa dokopy so mnou, hoci vedela, ze niesom to, co chce. a to je to jedine, z coho by som ju teoreticky obvinit mohol. ale neobvinil by som, lebo sam nemam jasno v tom, ako by som sa zachoval v opacnom garde. ja viem, ze teraz vyznievam ako strasny zmrd, ale stojim si za tym a neverim nikomu, kto tvrdi, ze pozna to spravne vychodisko z takej situacie a ze by sa tak dokonca aj zachoval. take nieco jednoducho spravne vychodisko nema, vsetky moznosti su zle. toto je asi najhorsi mozny scenar, kde jej za prve nemozem prakticky nic vycitat a za druhe o nu skor ci neskor pridem. neviem, ako by som reagoval, no nadseny by som nebol. hold, ako som povedal, ak sa nieco take stane, tak clovek vela vody nenamuti. treba davat velky pozor este pred tym, nez cely vztah vznikne. jedine vtedy sa da tomuto problemu zabranit vyberom vhodneho partnera.
pokial by k nemu mala nejake city, no stale by milovala mna, lebo whatever ("ano, on je super, ale teba nikdy nenahradi, lebo nevie tak krasne spievat ako ty!"), neriesil by som to. nie som taky namysleny, aby som cakal, ze dokazem uspokojit vsetky jej emocionalne potreby a ze okrem mna nebude potrebovat ani zivej duse. moze byt predsa v kontakte aj s inymi ludmi, niektori z nich budu chlapi, niektorych z nich bude mat radsej ako inych. to je uplne normalne a nevidim na tom nic zle. pokial s nim nespava a uprimne veri tomu, ze dotycny nemoze nahradit mna (a.k.a. fakt ho berie len ako kamarata), tak nevidim dovod sa do toho montovat, ci sa kvoli tomu akokolvek trapit.
Úplne je krásne hore pri grafe si prepínať pohlavie chlapci/dievčatá, a kochať sa tým rozdielom :3
To je niečo ako keby moju zubnú kefku použije niekto iný (komické porovnávať priateľku ku zubnej kefke, ale je to skvelý príklad) a už by som ju nechcel. Pripadala by mi použitá.
To že by k niekomu inému cítila niečo viac než kamarátstvo, by som nejak toleroval. Nemusia byť kamaráti, môžu byť najlepší kamaráti DD
a za 2. citom nerozkazes, vzdy sa moze stat, ze moja stara stretne niekoho povedzme vynimocneho, ku komu zacne citit naklonnost, alebo aj nejake docasne poblaznenie.. to sa stava a clovek to nerobi naschval.. proste city sa nedaju ovladnut asi... takze by ma ani jedno neranilo...
dokonca.. ja ani neviem ziarlit a to byvale dost sralo
v 1 pripade by som riesila co dalej,ci je zaujem pokracovat,ci to bol len preslap a ine okolnosti
v 2 by to bol jasny koniec no,laske neporucis... priala by som stastie
2. možnosť mi príde ako úplný dôvod na rozchod. Nedokázala by som sa zmieriť s tým keby môj partner cítil náklonnosť k inej žene (alebo možno aj mužovi)
fakt si neviem vybrať čo z toho je horšie... iba viem, že ani jedno z toho nechcem nikdy zažiť.
Nie je pre mňa ničím výnimočným, že ľudia mávajú aj také priateľstvá, ktoré si vážia nadovšetko. A to vychádzam viac z toho, čo vídam na druhých ľuďoch než by som vravel za seba. To je ten stav, ktorý v mojom chápaní už znamená "viac než kamarátstvo", ale zároveň je to stav, z ktorého nemusí vyplývať absolútne nič viac, čo by mohlo znamenať zásah do nášho vzťahu či jeho ohrozovanie.
Z toho mi táto možnosť vyšla ako úplný nezmysel - veď prečo by som mal mať niekomu za zlé, že dokáže mať tak veľmi rád svojich najbližších?
príliš riešiť čo z toho je ako presne zlé alebo horšie, je tým pádom... nepraktické, ak si človek chce zachovať/nechce komplikovať schopnosť to predýchať