Keď sa každé ráno budím,
ešte stále na to myslím.
Ďakujem pekne za tú bolesť!!!

Prečo si to nepovedal?
Klamala som sama seba?
Láska, tá tak strašne bolí.
Keď ty o tom nehovoríš.

Ako mám vedieť že ma ešte ľúbiš?
Veď to ani nepovieš!!!
Ty mi radšej ublížiš,
aj ja tebe, už to vieš!

Načo hovoriť že ma to mrzí,
keď je to len moja chyba?
Vlastne tvoja,
ja už neviem!!!
Ževraj to tak občas býva.

Kruto som ti ublížila,
veď aj ty mne, ja to viem.
Preto som sa ti pomstila,
a teraz to ľutujem.

Ľutujem ten prvý deň,
keď sme si lásku vyznali.
Ľutujem ten krásny sen,
ľutujem, že sme sa spoznali!!!

Neľutujem len tie chvíle,
kedy som ťa preklínala.
Koľkokrát som vtedy dávno,
len o nás dvoch rozmýšľala.

Preklínam tú hroznú bolesť,
ktorú láska priniesla.
Bola to láska?
Stále je!!!
Len jedna polovička ju nezniesla.

Bol si to ty alebo ja?
Do pekla ju poženiem.
Za to že nás rozdelilo,
to čo sama nechápem.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár