A obzvlášť starších - potešiť skúsime...
Deduško, babička - sú naším pokladom
ľúbia nás zo srdca, idú nám príkladom.
Zaslúžia si úctu, hlbokú náklonnosť,
ďakujme im za všetko, za lásku, za skromnosť.
často majú svoju hrdosť, no tú právom majú,
radšej samy dávajú, veľa nepríjmajú.
Často im len stačí úsmev naších tvárí,
vyzerajú šťastnými len keď sa nám darí.
Buďme im my vďační - za všetko čo dokázali,
ako by sme mali žiť - to nám už ukázali.
Sú naším vzorom, veľa už prežili,
mnohokrát im starosti cesty ich skrížili,
často krát aj keď z mála - ale predsa vyžili.
A všetko splatili, keď niečo dlžili.
Otvárajú svoju náruč, vyžaruje dobro z nich,
sú chodiacou múdrosťou a to väčšmi ako mních,
zachovajú chladnú hlavu, aj keď majú starosti,
oni sú tým nekonečným žriedlom múdrostí.
Cítime sa bezpečne a to len v ich objatí,
teší ich náš úsmev a sú z neho dojatí.
Podpora starších vzpružuje, robí nás silnými,
varujú nás a to vždy pred skutkami mylnými.
Radia nám vo všetkom, za to im ďakujme,
tak ako i oni, tak aj my budujme.
Budujme si domov - to teplé hniezdočko,
nech i my tu v máme svoje malé miestočko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
si nie som taký istý
často sú len starí
trpkí komunisti
za hrdosť skrývajú
neochotu k preskupeniam
odovzdaniu sveta
mladším pokoleniam
skromnosť a nenáročnosť
sú tiež dve rôzne veci
a staroba a múdrosť?
tak trocha keci
starý hlupák nezmúdrie...
Je to zlaté, ale asi poznáme prevahu iných starých ľudí. Meh.