Má vôbec význam?

Čo robíme celý život? Stále sa niekde ponáhľame, niečo chceme dokázať. Snažíme sa byť lepšími, ako sú tí druhí.

Ale čo z toho máme? Aj tak nás všetkých čaka to isté. Smrť.
Je jedno, či máš vysokoškolské vzdelanie, alebo ledva dokončené základné. Je jedno, či máš milióny na rozhadzovanie, alebo žiješ z výplaty k výplate. Je jedno, či žiješ vo vile, alebo pod mostom. Je jedno, či si riaditeľ, alebo upratovačka. Je jedno, či máš veľkú rodinu, alebo žiješ sám...
Nakoniec tak či tak príde smrť. Smrť, ktorá sa nepýta, čo ešte chceš stihnúť, povedať, urobiť. Smrť, ktorá si nevyberá podľa postavenia. Smrť, ktorá si od teba nevypýta maturitné vysvedčenie, vodičský preukaz, či nejakú licenciu. Smrť, ktorá berie všetkých.

A čo po tebe po smrti zostane? Majetok? Dlhy? Spomienky??
To všetko aj tak zapadne prachom zabudnutia.
Azda vieš niečo o svojich praprapraprarodičoch? Nie? Ale prečo? Prečo, veď aj oni žili. Aj oni sa snažili niečo dokázať. Tak kde sú spomienky? Veď kadejakých spomienok má každý viac než dosť. Tak prečo sa na nich zabudlo??

Jediné, čo po nás ostane, je pomník. No aj ten zuby času nakoniec zdolajú. A nezostane nič.
O čom je teda život? Načo žijeme??

..................................................................
Pozrime sa, ako asi vyzerá život človeka:
Keď sa narodíš, si úplne závislí od pomoci druhých. Bez ich starostlivosti, by si nedokázal prežiť. Náplň tvojho dňa je spánok a jedlo. Nič iné nevieš. No už tu sa začínaš učiť. Učiť sa usmievať, držať hlavičku, sedieť, vravieť prvé slová, chodiť...Zrazu príde čas, ked ťa rodičia dajú do škôlky. Tu sa začneš učiť žiť kolektívne. Potom príde ďalšia zmen. Zmena, ktorá trvá od 10 do 20, ba aj viac, rokov. Škola. Začneš sa naháňať za z námkami. Strresovať sa vecami, ktoré sa ti o pár rokov už vôbec nebudú zdať také d§ôležité. Najprv (snáď) skončíš ZS, potom hádam SŠ, a možno to zaklincujes VŠ. Niekedy medzi tým prídu lásky, sklamanie, radosť aj bolesť...Po škole začneš pracovať. A pracovať a pracovať. Prídu dake deti, no možno aj tie budeš kvôli práci zanedbávať. A v tom lepšom prípade si na ne nájdeš čas. No, a stále pracovať až do dôchodku. Vtedy budeš mať čaš uvedomiť si, koľko vecí si chcel urobiť, no "nemal si čas". Niektoré nesplnené sny si možno začneš spĺnať. A možno presedíš doma pred TV. Všetko jedno, nakoniec To aj tak príde. Koniec.

....................................................................
A čo potom? Nekonečná ničota? Reinkarnácie?
Vzhľadom na to, že som kresťana, verím v posmrtný život. A život je potom len skúška. Vzhľadom na náš časopriestor, pomerne dlhá./ Alebo krátka? Veď tých pár rokov prejde tak rýchlo... / Skúška, ktorú si už nebudeš môcť opraviť. Avšak má veľa cvičení, tažších či ľahších. A od tejto skúšky závisí náš ďalší Život. Ten večný.

....................................................................
Skúsme sa teda na chíľu zastaviť a prehodnotiť svoje ciele. Skúsme nežiť pre úspech na Zemi, ale pre Život. / Nie, nevravím, že úspech ako taký je zlý. Ale niekedy sa snažíme vyť úspešný aj "cez mŕtvoly"/ Presnaňme teda prežívať a začnime svoj Život už na Zemi. Žime životom, ktorý budde môcť po smrti pokračovať.

 Blog
Komentuj
 fotka
sapfo  18. 1. 2008 18:17
Ked Ti staci zivot so zakladnou skolou a pod mostom, nech sa paci. Ked to beries takto...
 fotka
bobomir  18. 1. 2008 18:30
žiaľ dnešná vyjebaná spoločnosť nedovolí človeku takto myslieť, žiaľ máme pravidlá a postoje, bez nich to tu nefunguje



a rebelstvo a anarchia sú ti na nič..



ja sa neponáhľam,,nikde, kde?

nechávam sa unášať spoločnosťou,,no predsa nie úplne,,treba sai zachovať niečo zo seba samého a ide to
 fotka
veronique  18. 1. 2008 18:37
dievca,mas 16,a sumarizujes svoj zivot?preboha,ved ta vsetko este len caka-ak chces,aby po tebe nieco zostalo,tak s tym nieco rob a nelutuj sa
 fotka
kyklop  18. 1. 2008 18:55
Veronique, citala si ten blog vobec? Ved ona nesumarizuje svoj zivot a ani sa nelutuje. Ona polemizuje.



Podla mna celkom pekne zamyslenie sa. Tiez sa mi nechce verit , ze by sa zivotom vsetko koncilo. Aj ked mozno to tak predsalen je. Ale ak uvazujeme, ze existuje nejaka forma bytia po smrti, tak potom v zivote asi naozaj nie je dolezite to, aky ma clovek plat alebo v akom velkom dome byva. Dolezite asi je, aby sa pocas zivota z cloveka vyformovala osobnost s urcitymi kvalitami, ktora by bola hodna nejakej tej vyssej formy bytia.
 fotka
succubus  18. 1. 2008 19:02
Ak budes zit iba s myslienkou ze aj tak zomriem seriem na vsetko......tak si velmi neuzijes.....zijes preto aby sisi uzivala....aby si nieco dokazala mala zo seba dobry pocit....a nie aby si sa trapila ze zomries.....je pravda ze cely zivot zomieras.....ale treba si zivot uzit kym je cas inak ten cas uz nebude a potom budes lutovat ze si nezila....ale iba sa utrapala v myslienke ze aj tak zomries.....ak sa ti prave toto paci tak si zivotom preplavaj tak....
 fotka
lui74  18. 1. 2008 19:02
Až ma striaslo, lebo pri čítaní som si uvedomil, že máš pravdu. Ale prečo v tvojom rozmýšlaš o smrti?
 fotka
endiska  18. 1. 2008 23:01
kyklop .. mam pocit ze len ty si pochopil

a ano, zijem s myslienkou ze zomriem... ale preco nie??? smrt je sucast zivota. a MOJA smrt mi nevadi. ovela viac ma trapi, a bojim sa, smrti ludi, ktorych mam rada.

"ale treba si zivot uzit kym je cas inak ten cas uz nebude a potom budes lutovat ze si nezila....ale iba sa utrapala v myslienke ze aj tak zomries..." ja sa neutrapam tym ze zomriem. berem to ako hotovu vec... na konci je "Presnaňme teda prežívať a začnime svoj Život už na Zemi" ...prestanme prezivat, zacnime zit... sustrredme sa na veci, ktore su naozaj dolezite. napachtime sa len za uspechom... neviem ci ma aj teraz niekto vobec pochopil, ale nava, ja som zvyknuta ze ma nikto nechape D

aa Lui74 ... to ma napadlo dnes, cestou do skoly.. hm, co ja viem preco? zrazu ma to napadlo tak som si to rychlo napisala
Napíš svoj komentár