Stojím pred zrkadlom. Vidím v ňom odraz nejakého dievčaťa. Na jej útlej postave má oblečenú len nočnú košieľku. Jej ruky sú plné rán, modrín a jaziev. Tvár má celú čiernu od špirály. Kruhy pod jej očami nabrali až nebádané rozmery, väčšie ako po troch prežúrovaných nociach. Vyzerá byť nešťastná, no len málo ľudí to vie. Napríklad ja to viem. Pretože to dievča som ja.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zelinka  4. 12. 2013 22:30
Napíš svoj komentár