sebavedomo sa vznáša,
nevinná METLA z police.
Cudzie pohľady unáša.
Problém však v ňom spočíva
METLU jemne oťukáva.
Prašný cit v nej ožíva
síce CUDZINEC sa s inou zabáva.
METLOU tak zametá,
až sa v nej čosi láme.
Len prah ňou vymetá
a uteká k inej dáme.
Na rohu domu...
Hanblivo METLA práši.
Už vie, kde a komu.
Naveky ju tá myšlienka vzruší.
NEZNÁMY ju obdaroval...
vážne témy ponúkol,
Zmetákom seba vyjadroval
ON mu ju však vyfúkol.
Na rohu chodby...
Sa skrýva METLA.
Spomienky z hudby
s LOPATKOU zmieta.
Zamétá METLOU tú špinu
zatiaľ, čo daroval jej svojú slinu.
V prachu sa chúďa brodí.
Uteká pred KOŠOM.
Márne sa snaží.
Zoznámil ju so svojím domom,
Teraz popri ňom leží.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár