Ano, po dlhom čase som v sebe našla chuť a čas opäť tu niečo vhodiť.
Niečo zo mňa.
Niečo, čo mi pripomenie ze existujem.
Niečo, čo si o mesiac prečítam a poviem si, aká som bola trápna.
Niečo, čo nebude mať hlavu ani pätu, ako každý z mojich článkov.
Ale budem v tom ja. Lebo ja som rovnako zmätená ako tieto články.
Prežívam šťastné obdobie, mám človeka s ktorým s rozumiem. Doma to nieje bohviečo ale je to lepšie než inokedy. S kamoškami vychádzam fajn. Brigádu so zrušila, našla som si chíľu čas na všetko , čo som toto leot odflákla. No stále niesom dobrá, aj napriek tomu, že sa až príliš snažím.
Si pretvárka, ktorá sa zmenila a hrá sa na dospelú.
Take niečo ma nečakane vyradilo z hry menom "euforické obdobie života". Vedro s vodou ktore mi lejú priamo na halvu v tej najväčšej spare. Niečo nečakané od osoby, ktorá sa možno tiež minimálne zmenila, ale mám ju rada takú aká je lebo je to ONA.
Menit sa nebudem, ostanem aká som. Zmenu smo nespozorovala. Vyriesime, zvne si ak je pravda co vravi...
Leto mi ubelo ani neviem ako..a zisťujem, že takým tempom ubehlo už skoro 17 rokov. Akoto, že mám stále pocit, že neviem kto som?
No najväčší otáznik v mojej hlave je, že neviem čo so mnou bude )dalej.
Po tokmto lete plnom nových zistení, som si povedala, že si utvorím ochranný múr, cez ktorý pustím k sebe len niektorých ľudí. Zatiaľ sa mi to darí. Musím si švihnúť, ab yosm objavila v sebe to, čo chcem robiť dalej. Mám na to posledný rok. A mám miliňon možností...len pre ktorú sa rozhodnúť.
Vysoké školy mi naháňajú strach, a to už nehovorím o maturitných predmetoch, ktorými si ešte niesom istá. Vlastne vôbec neviem čo bude so mnou dalej.
Potrebujem osobného poradcu! Smery prírodného, umeleckého a matematického charakteru majú od seba až príliš ďaleko.
Strach z toho, že nedosiahnem to čo som chcela mi bráni snívať si moje nereálne sny.
Chcem nazrieť sama do seba a začať sa venovať tomu, čo je pre mňa najlepšie. No nejde to, ja chcem mať všetko a zároveň nič. No pravda je taká, že chcem len pochopiť sama seba a vydať sa na tú správnu cestu životom s minimálnou hrozbou sklamaní. Lenže ja niesom princezná Aneta z rozprávky.

 Blog
Komentuj
 fotka
gr3ki  21. 8. 2010 07:05
Napíš svoj komentár