17 ročný chalan, Nuladimenzionálny priestor

Úkryt duše

Pohľadom idúcim v tme

prichádza odniekiaľ strach.

Bosím chodidlom mach

cítiť, nevidieť v tme.


Ďaleko nič nepoznať,

v hmle mení sa každý tvar.

Hmlou v mysli neznámu tvár 

zvuk začal zas vytvárať.


Až pohľad rozrazí strach,

akýsi pokoj zrak pohladí.

Zelený závoj zahladí

nenávisť, smútočný prach.


Za zvučnou ticha stenou

ladnými tónmi potok,

zamrazí ohnivý tok

prechádzajúci dušou.


Svojich pocitov odraz

ti vo vánku prináša,

myšlienky zla odnáša.

V tebe necháva odkaz:


Do seba sa ponoriť,

nájsť čo nevedel si byť.

Aby v svetle chcel si žiť

a do tmy prišiel zažiariť.


Púťou plnou života

kráčať, nevidieť, cítiť.

Len nechať seba chytiť

do rúk ktoré vedú ťa.


Nezabudnúť v momente,

nechať večnosť plynúť.

Ruky k nebu pozdvihnúť

a sám sa zdvihneš veď.


Stáť v stromov rúk šuchote

nech čas plynie pokojne.

Hlavou dole pokorne

zastaviť hnev býva kde...


Až na konci tmy príde,

keď bude mocnieť, veľká

rozžiarí vlna svetla,

až na dno srdca zíde.


Hlasným spevom zacelí

trhliny v radosti hlas,

čo neporušených krás

je posol, a velebí.


Všetko, veď život je tu.

Tak žiť treba hneď, tak zmeň

srdce, nech nie je kameň.

Príď k života letu...


Do tmy prišiel pohľad, zrak.

Chcel vedieť, že stojí tam,

kde tieň nerobí sa sám,

kde slnko nevzbudí ľak.


Zmysly začali zrazu

poznať čo bolo skryté,

do ich srdca vyryté

miesto, kde vrátiť sa vládzu. 




Zdieľaj článok na facebooku
7 odoberateľov
Devanelemen

Nepoznám sa... Myslím. Celý život je o spoznávaní, učení, podľa mňa. Určite by som viac o sebe, ale som lenivý...rozmýšľať. Aj keď rád rozmýšľam. Nad životom. Nad zmyslom života, aj keď ho poznám...teda svojho určite. Poznám svoje presvedčenie,to je asi jediné. Rád som vtipný, ale preháňam to. Som trápny, ale snažím sa robiť všetko tak akoby som to nerobil. Aby som neupriamoval pozornosť na seba. Snažím sa aby o mne ľudia nemali predsudky, aby o mne nemysleli, nevnímali ma, aby som bol sám so sebou. Ale napriek tomu, lichotí mi keď o mne niekto rozmýšľa. Ale nechcem to. Asi... Klamem. Seba. Čiže aj iných, sebou. Som falošný. Možno. Keď sám seba klamem, zavádzam. Snažím sa byť zaujímavý a pritom je to také zbytočné pre moju existenciu. Aj keď to čítaš, síce som úprimný, ale nesnažím sa len sám seba oklamať a byť zaujímavý ? Na začiatku som písal, že som lenivý rozmýšľať, vtedy to bolo úprimné, a teraz tu píšem, strácam čas otváraním svojho názoru na seba pre teba. Rád píšem. Či? Veríš?

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    caputova birdzu

    Na mňa pripoetické
  2. 2
    Devanelemen

    17 ročný chalan
    Nuladimenzionálny priestor

    @antifunebracka to je aké ?
  3. 3
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    caputova birdzu

    Moc lyrické a málo zrozumiteľné pre plebs