privieram oči
a viečka mám naho
ružové

stále neviem
ktorému zvieraťu
patria myšlienky
ktoré mi kričia
z dlaní

nezabudla som
stále sa mám krútiť
a točiť

ústa otvorené
- zarosili
ten kúsok čo mi ostal
od včera

zrýchľujem...
káva predsa
už sladšia nebude

vťahujem do seba
každú súčasť
mojej závislosti
a nezabúdam

raňajšia cigareta
mi vždy vie
zaručene
zamotať vlasy

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár