Toto je viacmenej vylev mojich nervov. Vôbec to nemusite čítať

.. recepty.. ako sa pletú náramky.. noty.. texty.. moje obrázky..

Kde to je? Človek niečo až tak skryje, že to nakoniec ani on sám nevie nájsť. Hej, možem byť na seba hrdá, že som to úžasne ukryla pred zrakom mojej mamy. Júú.. Denník, tam to bude ... Neni to tam!!! Do p..rit.. ehm nenadavaj, dala si si novoročné predsavzatie nenadavať. Ok.. Éj no ja som inteligent, druhy denník, tam to je! Vidím to. Vidííím! Je tam, je tam ten poskaldaný papier! Umieram šťastím, konečne si možem zaspomínať na jeden zvláštny deň

Super, neviem ho otvoriť. Už sprostých 10 minut sa trápim s pribrzdeným denníkom s trápnymi mačičkami, ktorý bol made in Taiwan. Tym smiešnym kúskom kovu, ktorý sa tvári ako kľúčik, krútim už do všetkých možných strán..v smere hodinových ručičiek,proti smeru.. tlačím,posúvam to a ono to nejde! Vrčím! Ešte viac ma znervozňujú tie nevinné mačiatka na tom denníku, ako sa na mňa sprosto pozerajú ich nevinnými očkami zatiaľ čo ja sa snažím otvoriť denník, na ktorom majú tu česť byť vytlačené! Nečumte na mňa! Hanbím sa už aj pred vami. Trieskam do toho vidličkou z obeda, snažím sa to vypáčiť nožom! Nejde to.. Ja asi idem po kladivo a rozbijem to.......... do kelu Saša ty si taká nemožná, ale totálne nemožná, sprostá, hlúpa, neviemaká....
Stačí stláčiť taký nenápadný dziges a denníček sa zázračne otvorí !

Aké je ponaučenie? Nie všetko ide silou, ale hlavne rozumom

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár