Slušne som ju poprosila, či by bola taká ochotná mi priniesť ešte nejaké slané pečivo chipsy a krekry. Všetkého som chcela po tri balíčky. Ochotne mi to doniesla a ja som mohla platiť za nákup, ktorý som mala urobiť. Za celý nákup som platila 7 €. Jedna pokladníčka vstala od pokladne a pomohla mi to všetko naložiť do ruksaka a ja som sa jej pekne poďakovala za službu, ktorú vykonala. Pobrala som sa domov pustila som si televízor a ako inák som si ľahla. Mala som ťažkú depresiu. Po dlhom pozeraní na televízor som konštatovala: "Ani v tom televízore nič zaujímavé nie je najradšej by som prespala celé dni a noci pod nejakými silnými liekmi." Hlavou sa mi preháňali všetky možné myšlienky.
Po chvíli mi znova zazvoní telefón: "Prosím? No ahoj tak čo nezabudla si ísť na nákup pýtala sa mama." Odvetila som jej: "Neboj sa nákup máš doma tak ako si mi napísala na lístok a zo slaného pečiva som nakúpila tri balíky chipsov, tri balíky krekrov. Dobre moja si šikovná tak sa zatiaľ maj neskôr sa uvidíme." Začala som rozmýšľať, že ako by som prekvapila maminu. Už to mám. Napadlo ma, že by som upiekla nejaký dobrý koláč, ktorý ešte nikto nejedol ba ani ja.
Prišla som do kuchyne a začala som menovať či nám niečo nechýba a začala som takto: "vajíčka máme, múku máme takisto tuk na vymastenie máme tiež. Idem sa pozrieť na tvaroh do chladničky. No aj ten našťastie máme." Mala som z tých surovín urobiť nejaký hrnčekový tvarohový koláč, ktorého recept som si našla na internete. Veľmi som sa potešila, že som nemusela nič kupovať, že sme mali všetko doma čo do toho išlo. Dala som piškótu na takých 20 až 40 minút do rúry. Nastavila som si minútnik, aby ma upozornil, keď už uplynie 20 minút. Ja som si išla pustiť hudbu, pretože keď niečo hrá tak predsa sa lepšie pracuje človeku. Minútnik zazvonil a ja som špáradlom skontrolovala či je koláč dostatočne upečený. Našťastie bol.
Koláč som vybrala z rúry a ponatierala som ho ríbezľovým lekvárom a išla som spraviť tvarohovú plnku. Poznamenala som: "Koláč je hotový som zvedavá čo povie mamina, keď príde domov z roboty." Znova som si ľahla a nervózne som prepínala kanály na televízore s nádejou, že nájdem konečne niečo zaujímavé. Veľmi som sa potešila, keď som počula pinkať loptičku skríkla som od radosti: "dávajú tenis konečne niečo zaujímavé!"
Po chvíľke som zaspala a zobudila som sa až na to, keď prišla mamina z práce domov. Jej prvá otázka zaznela: "čo tu tak pekne vonia?" Ja som najprv začala zatajovať, že ja neviem možno, že niekto u susedov piekol nejaký dobrý koláč. No ale mamina prišla do kuchyne a uvidela koláč na stole a pýta sa: "Určite si ty piekla koláč a vyhováraš sa na susedov. Oni by nám snáď doniesli koláč?" Nakoniec som sa priznala: "Mami máš pravdu ja som piekla ten koláč." Nasledovala ďalšia otázka: "A nebála si sa, že sa popáliš?" Odpovedala som jej, že som robila všetko opatrne a používala som kuchynské rukavice. Hneď odkrojila koláča sebe a mne a keď z neho odhryzla povedala: "Výborný koláč. Nevedela som, že ty by si aj sama niečo také dobré upiekla." Aj mne koláč takisto veľmi chutil. Mamina išla zohriať obed a po obede sme si obidve ľahli s myšlienkou, že si ideme trochu podriemať. Mamina ležala v obývačke na gauči a ja vo svojej izbe.
O 14:00 mi začal zvoniť budík, aby som nezabudla ísť vyvenčiť Rodyho. Neochotne som vstala z postele a myslela som si: "Jaj ako dobre sa mi spalo nechcelo sa mi vôbec vstať nech sa Rody ide vyvenčiť sám." Budík som vypla a išla som Rodyho prichystať na venčenie. Teraz poobede našťastie nevymýšľal rýchlo spravil jedno aj druhé a mohli sme ísť domov. Opäť som si ľahla, aby som skúsila prísť na to čo sa mi snívalo. Tak nakoniec som zaspala a sen, ktorý sa mi sníval ešte pred venčením pokračoval ďalej. Zvoní telefón ale ja ho nepočujem. Mamina ma budí: "Zuzka, Zuzka zvoní ti telefón." Podala mi ho do ruky a ja som ho v polospánku zdvihla a ozvala som sa rozospatým hlasom: "Prosím kto je pri telefóne?" Volala mi kamarátka Katka, ktorá sa ma takto pýtala: "máš dnes večer čas? Išli by sme do čajovne pôjde aj Veronika Jožko Ivka a ďalšia Veronika." Nemohla som tomu uveriť a spýtala som sa prekvapene: "Do čajovne?" Mám dnes veľmi veľa času a rada pôjdem do čajovne, pretože ja som ešte nikdy nebola v čajovni. Katka sa veľmi potešila a povedala: "Pred piatou ťa budeme čakať pred panelákom dobre?" Ja som jej na to: "Výborne dohodnuté budem pripravená." Od maminy prišla klasická otázka: Kto ti volal?" Povedala som jej, že mi volala Katka a pozvala ma do čajovne. Pred piatou mám čakať pred panelákom. Crrrrrrrrrrrrrrn už asi idú po mňa našťastie som už oblečená. Mamina vyšla na balkón a keď prišla tak kričí na mňa z obývačky: "Zuzka už choď dole už ťa tam čakajú!" Odpovedala som jej, že už idem. Navoňavkovala som sa obula pozdravila som sa a išla som pred panelák. Katka sa ma niečo pýtala ale ja som bola myšlienkami úplne inde tak som jej nevedela odpovedať tak sa ma spýtala: "Myslíš na niečo?" áno "povedala som." Mala som dneska nakúpiť veľa slaného pečiva a rozmýšľam, že na čo lebo mi nikto nič nepovedal, že by k nám mala prísť nejaká návšteva. Katka povedala: "možno, že ťa chcú niečím prekvapiť."
Tak a už sme v čajovni. Idem ti prečítať, že aké čaje tu majú a potom si vyberieš dobre? Tak majú tu čaje: lipton čerešňa malina, jarný čaj, medovku, metový čaj, nejaký puer čierny, puer zelený a tékane divoká vyšňa. Vybrala som si tékane divokú vyšňu, pretože ten čaj mi veľmi chutí. Dobre už tu máme čaje môžeme ich povyťahovať z hrnčekov a osladiť. Katka sa ma pýta: "Zuzka koľko cukru chceš do čaju?" Odpovedala som jej: "Stačia mi dva sáčky."
Zuzka ty už máš vypitý čaj? opýtala sa Katka. Povedala som jej, že áno už som vypila a tak mi potom objednala jahodové pivo, o ktorom sme sa bavili, keď sme išli v sobotu na skúšku na spevokol. Odpila som z piva a prehlásila som: "Výborné pivo. Toto som ešte nikdy nepila." Bolo už asi tak osem hodín, keď sme sa poberali z čajovne a ja som začala rozprávať: "pozývam vás ešte ku nám na koláč, ktorý som dneska robila sama bez pomoci. Pôjdete?" Ostatní odpovedali jednohlasne: "áno pôjdeme a nebude vašim vadiť, že sa k vám toľkí nasťahujeme?" Nie nebude mamina mi to sama navrhla, aby som vás pozvala na koláč, ktorý som upiekla celkom sama.
pPrišli sme do nášho bytu nikto nebol doma naši kdesi išli preč. Tak som ich pekne pousádzala a začala som ich ponúkať s kávou. Kávu nechceli ale už sa tešili na koláč. Pokrájala som koláč podávala som na tanieriky a každému som pekne predložila tanierik pred seba. Keď zjedli koláč povedali: "Výborne Zuzka vyznamenala si sa. Kto ťa naučil tak výborne piecť?" Ja som vravela, že cez internet som si našla recept a podľa receptu som piekla. Oni znovu povedali: "tento koláč musíš doniesť na spevokol určite bude chutiť aj Robovi." Prisľúbila som im, že ho upečiem na spevokol. Potom Jožko zahlásil: "A teraz si dáme vodku!" Vytiahla som z baru vodku a nalievali sme si pohárik po poháriku a Katka poznamenala: "Dávajte si na Zuzku pozor ona je silný súper v pití." Potom sme sa zase začali smiať. Išla som do mojej izby po gitaru a začalo sa spievať. Našťastie bol piatok tak, že nikto nemusel ísť do školy. Jožko povedal: "To hranie na gitare ti ide veľmi dobre mohla by si aj na spevokole hrávať na gitare." Ja som mu na to povedala: "Ja a hrať na gitare? Veď viem iba veľmi málo akordov." Jožko znovu povedal: "Môžem ťa naučiť ostatné ak chceš zajtra si dones na spevokol gitaru." Sľúbila som, že si gitaru donesiem na spevokol. Ešte som Jožkovi povedala, že ja sa hanbím za tú moju gitaru, že nemá pekný zvuk. On povedal, že na začiatok nevadí ale potom, aby som si kúpila nejakú novú gitaru. Na druhý deň prišla po mňa Katka, keď sme mali ísť na spevokol a hneď sa ma spýtala či som nezabudla na to o čom sme sa s Jožkom rozprávali. Ja som jej povedala, že som zobrala gitaru. Veľmi sa potešila. Keď sme sa približovali k základnej umeleckej škole zrovna išiel náš vedúci spevokolu a poznamenal: "Super ďalšia gitara." Chvíľu sme nespievali, pretože Robo s Jožkom ma doučovali ostatné akordy, aby som vedela hrať všetky pesničky, ktoré zvykneme spievať. Keď som sa naučila akordy mohlo sa spievať. Veľmi ma prekvapilo, že tá moja gitara zrazu začala znieť veľmi dobre. Spevokol už skončil tak aj ja končím svoje písanie. Chcem popriať tým, ktorí niekedy zavítajú na môj blog príjemné čítanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 4.apríla 2012 16:28
si kralovna
Napíš svoj komentár