Konečne som dorazila domov vyzliekla som sa, napustila som si horúcu vodu, ale nie do vane, ale do lavóra a strčila tam moje premrznuté nohy. Zababušila som sa do deky a začala som čítať.
Ale od konca – niekedy to robievam aj s normálnymi knihami, pretože mi nikdy nevadilo, keď som sa dozvedela koniec príbehu skôr ako som si stihla zapamätať mená všetkých postáv a dokonca ma to ešte viac nadchlo pre pokračovanie v čítaní.
Teraz som sa pre to rozhodla z čistej zvedavosti a možno aj zo skrytej obavy, neviem. Veď si predstavte, iste by každého z Vás napadlo, ako asi dopadol deň 20. 12. 2012. Katastrofické filmy, ktoré nikto nepozerá a ešte katastrofickejšie scenáre, ktoré otriasli naše správy v minulom roku už možno nie sú také aktuálne. No mám pocit, že akosi tajne toto vedomie konca sveta nad nami bdie a potichučky rozmýšľame a kladieme si otázku : čo keby? A v zápeti ju zavrhneme, lebo sa bojíme pripustiť ,že by sme my ,rozumní ľudia 21. storočia mohli veriť bludárskym rečiam.
Tak teda som opatrne otvorila stranu 231 Šarlotinho denníka a odľahlo mi. Zbadala som, že strana je zapísaná pod dátumom 20.12. 2012 takže z toho som usúdila, že ľudstvo zase raz nevyhynulo a ani žiadna ničivá katastrofa, ktorá by zanechala len pár prežitín sa neudiala, pretože záznamy pokračujú aj na nasledovných stranách v ďalšie dni presne po deň 31.12.2012.
Čo som však nasledovne objavila na tejto strane ma zase raz vydesilo. To sú riziká tajomstiev, niekedy by ste boli oveľa radšej keby ste ich nevedeli, pretože Vás ťažia a ťahajú na dno nejakého jazera mlčanlivosti. Opatrne som si zobrala knižku bližšie k tvári a začala som čítať.
„ 20. 12. 2012
16:00
Prvá skúška zimného semestra je ,dúfam, úspešne za mnou. So spolužiakmi sme si šli sadnúť do nejakej malej zafajčenej krčmy, kde sa mi obracal žalúdok nad malými zelenými dečkami na stoloch, ktoré boli také špinavé ,že ledva bolo vidieť výšivku krčmárika s pohárom piva. Bolo to fajn, ale neznášam tie hlúpe Júliine reči, keď začne o tom aký ma ťažký život a podobné drísty, len preto , že jej otecko jej nechce kúpiť už ani neviem akú nepotrebnosť a jej mamička si doniesla nového chlapa. Ja byť na jej mieste som vďačná za takých starostlivých rodičov a nie to ešte ďalej ich žmýkať. Skoro by som bola zabudla, obrazovky a noviny dnes boli plné očakávaného konca sveta, ktorý dnes už zrejme nepríde. Dosť sme sa na tom smiali s Petrom, dokonca sa mu podarilo rozosmiať aj skúšajúcu doc. Lukasovú, čo sa stáva málokedy v jeho prípade. Mám ho celkom rada, len keby nechcel skúsiť každú ženu na tejto planéte.
23:30
Otec išiel do nočnej, tak sme mali s mamou kľud. Konečne nehučal televízor , neokrikoval nás nik, aby sme zatvárali dvere za riťou a ani sme nemuseli počúvať tie jeho opilecké reči a obskakovať ho. Spravili sme si skvelý večer, upiekli zemiakové placky a ja som stiahla film, nejaký ľahký romantický nech má mamka aspoň akú takú potechu. Keď sme dopozerali, ešte sme sa chvíľu rozprávali v kúpeľni. O tomto som nikdy nerozmýšľala ,že prečo práve kúpeľňa a záchod sú vždy centrom diania našich vážnych rozhovorov. Je to divné ako celý môj život.
Keď sme boli v posteliach zazvonil mi telefón. Volal otec. Pomyslela som si ,že sa isto mu je dlho v robote a chce zistiť či už spíme a čo robíme. Mal veľmi zvláštny hlas a kašľal, akoby ho niečo ťažilo na hrudi. Bolo to zvláštne pomyslela som si. Povedal mi len, že keď obchádzal plaváreň, tak ho zbili a bodli nožom a že nech zavolám záchranku. Zmeravela som a v tú chvíľu mi blesli hlavou dve veci prečo volá mne a nie 155? Druhá, či je na tom naozaj tak vážne a čo keby som tú záchranku nezavolala? Zomrel by? Skončilo by naše trápenie? Hrýzlo by ma svedomie? Ach, toľko myšlienok v hlave v jednej sekunde. Na druhej strane telefónu bolo ticho a nastal môj koniec sveta."
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
purenarcissism
18. 1.januára 2012 14:55
vymyslela si si aj ten zápis, že áno? lebo tá veta: O tomto som nikdy nerozmýšľala ,že prečo práve kúpeľňa a záchod sú vždy centrom diania našich vážnych rozhovorov. ...je o tebe nie?
2
jaj, more, toto je druhy diel ja ze prvy tak idem od konca zjavne tak ako nasa protagonistka
Napíš svoj komentár