Blogy - 720. stránka
Bol by presne ten, ktorého keby som stretla o pár rokov, chcela by som byť s ním
Neverím v náhodu ani v osud, ale začala som veriť v jedno. V načasovanie. Lebo len to rozhodne, čo sa skutočne stane. Človek, ktorý má záujem o prácu, prichádza na pohovor. Bolo mu povedané, že ho neprijali, pretože už niekoho vzali. Bol sklamaný, pretože... Ďalej »
Ako som v Londýne hľadala mešitu.
Je piatok. 12 : 00. Stojíme na začiatku Oxford Street pri nejakých telefónnych búdkach a nejakom divnom vchode do podzemia. Nie, nebolo to metro. ,,Dobre mládež, máte rozchod po celej Oxford Street do 17 : 00. Stretneme sa tu. Presne tu. Nezmätkujte prosím, každého poČkáme. '' ... Ďalej »
Ako som prišla do Londýna.
Bolo to v roku 2009, vlastne som chcela povedať, že som mala 18. Sladkých 18 ha ha . Teraz už som staráááá niéééé.. Šli sme so školou do Londýna na ,,výmenný jazykový pobyt'', čiže išlo o to, aby sme sa zdokonalili v angličtine a pozreli si ich krajinu. Veľmi... Ďalej »
Ako plynie čas,,.
Možno mi dáte za pravdu, že čas je náš aj priateľ aj nepriateľ. Ak sa máme fajn, tak chceme, aby sa čas zastavil, ale ak chceme na niečo zabudnúť, lebo sme prežili v živote niečo zlé, tak zas chceme na to čas, aby sme sa každým dňom cítili lepšie. ... Ďalej »
Úvaha, 17. 10. 2013 14:48
Dedinka ľudstva
Keby sa celá Zem zmenšila na dedinku so sto obyvateľmi, pričom by ostal zachovaný pomer všetkých ľudských odlišností - ako by potom táto maličká, rôznorodá dedinka vyzerala? V dedinke by bolo: 55 Ázijcov 21 Európanov 14 obyvateľov zo Západnej pologule 8 Afričanov ... Ďalej »
Mýtus o Terorizme - 2. časť
Pokračovanie z prvej časti: Kde to vlastne začalo? Bol raz jeden štát, volal sa Spojené štáty americké (USA), a jeho štátny dlh sa šplhal v roku 2001 na nejakých tých 15. 000. 000. 000. 000$ - inak povedané 15 tisíc miliárd dolárov. To je sumička čo? A ako už je to zvykom, ... Ďalej »
Zmizik :D
A tak som bola včera na konkurze do divadla... školského :) Takého milého :) ... čo mi to dalo? rolu nie, nevzali ma :) ale v tom náhodnom agregáte ľudí, v podstate mojej konkurencie, som si ihneď našla pár nových priateľov :) A hlavne.... hlavne som sa dnes rozhodla vrátiť k písaniu :)... Ďalej »
Chvíľka predstavivosti III.
Malá, neobyčajne obyčajná dedinka. Tak tichá s názvom nepoznaným, že ju to robí v dnešnej hlučnej dobe jedinečnou a výnimočnou. Vychádzajúce letné slnečné lúče nad červené špicaté strechy klasických betónových rodinných domčekov. V dedinke je malé zdravotné stredisko s poobívanou omietkou na stenách Ďalej »
Vymyslený príbeh, 16. 10. 2013 19:59
Slečna prijebaná časť prvá a hádam posledná. Ty kun,,!
Mám jedno tajomstvo. (Ale piču) Asi by ste neuhádli, ale je v znamení (kokotmedzinohami). (óóóćh) :) Viem, viem. Tých chlapov je okolo mňa asi priveľa. (Lebo som vešná) Ale nemám silu to zmeniť, jednoducho nemám! Napokon- prečo aj? Tak poďme na to. Je to krásny tmavý Talian, ... Ďalej »
Mýtus o Terorizme - 1. časť
Mýtus o Terorizme Nemožno hovoriť o akejkoľvek téme objektívne, pokiaľ si od nej nezachováme odstup. Tak to urobím aj teraz. Čo je to vlastne terorizmus? Kedy vznikol? Kto ho prevádzkuje? Je skutočne hrozbou? Keď sa spýtate vašich rodičov, pre tých čo majú mladých rodičov, tak starých rodičov, ... Ďalej »
List pre mňa
Drahý Erik, mnoho ľudí si v minulosti napísalo list svojmu budúcemu ja. Ty si my nič nenapísal, no hnevať sa na teba nedá, tak ti aspoň píšem ja. V prípade, že ti bol tento list doručený britským džentlmenom v motýliku tak vedz jednu vec, či už ti povie "Run!", a... Ďalej »
Dark Room - 19. časť
Jane Zastala som pred naším domom. Aj ked som išla pomaly, mala som pocit ako keby sa moje nohy ponáhľali. Prezvonila som Megan a ona ma odzvonila hneď naspäť. Jednu povinnosť mám za sebou. Predo mnou je tá druhá. Ale oveľa ťažšia. Kľúče som mala v ruke. Otvorila som... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 16. 10. 2013 01:30
Dark Room - 18. časť
Megan Zastala som pred vchodom. Zazvonila som. Babka mi otvorila. Nečakala som to. Bála som sa, že sa opýta kto je. Ale potom som si uvedomila, že ona vlastne otvorí každému. Vyviezla som sa na druhé poschodie a odrazu som stála pred svojím novým domovom. Aspoň dúfam. ... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 16. 10. 2013 00:36
Popolavé dlane
Sneh padal stále hustejšie a hustejšie, no jej zrak smeroval za všetky tie chumáče. Nemusel nimi ani prenikať. Akoby obletovali ten kus priestoru medzi nebesami a jej zrakom. Bola tam tma. Bez hviezd, slnka a predsa rodila toľko bieloby. Bez zmeny výrazu upustila z oboch očí po slze. Ihneď sa strat Ďalej »
Čo prinesie život?!
Predslov „Nechoď tak rýchlo! Brzdi. Jacob, spamätaj sa!“ kričím na neho, no on je ako zmyslov zbavený a ide plnou rýchlosťou po ceste. Zrazu kruhový objazd. Začal brzdiť. Neskoro... kamión z pravej strany do nás nabúral. Ja som sedela vpredu... Rát Ďalej »