Blogy - 621. stránka
O jednom nenaplnenom vzťahu
na jednej strane tvrdila, že ma nechce preto, že som si dojebal život. na druhej strane zas tvrdila, že ma nechce preto pretože je medzi nami veľký vekový rozdiel. má ona vôbec jasno v tom, prečo ma odmietla resp. prečo ma odmieta? tak obrovské rozpory a ona sa chce do mňa ešte pustiť?... Ďalej »
Blog, 17. 3. 2014 17:13
Einstein a biely plášť 12.
„Chápem, “ usmial sa a zatiaľ pripravoval stôl, „deti sú neskutočné. “ „Majú aj tvoje geniálne gény. Prejaviť sa to muselo, “ vyťahovala som vidličky. „Môžem sa ťa niečo spýtať?“ nalieval vodu do pohárov. „No?“ „Čo presne si im povedala, keď sa na mňa pýtali?“ „Pravdu,... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 17. 3. 2014 16:17 7
Psycho teória :-)
Každý z nás pozná vetu :,,Čo nás nezabije to nás posilní. ´´ Ale je to podľa mňa blbosť :) Lebo po každom páde na dno, po každom rozbití na malé kúsky a črepiny, sa musíme dať dokopy.. Musíme sa nejako zlepiť, buď nám niekto pomôže, alebo tie črepiny zbierame sami... Lenže po každé stratíme aspoň... Ďalej »
Otázka ceny 2. kapitola
Starostov príbytok bol na prvý pohľad skromný, no vnútro sa skvelo bohatstvom. Lampy zo zlata visiace zo stropu a stien, koberce z divých vlkov, posteľ s baldachýnom, skrine z ebenového dreva, na ktorých boli vyrezané nahé ženy, obrazy rôznych krajín a v rohu pri dvoch kreslách sálalo teplo z malého Ďalej »
Vymyslený príbeh, 17. 3. 2014 13:44
Môj 1. Blog - Niečo o mne(trošku dlhý text)
streda: ráno sa mi nechce do školy stávať, tak si ešte pospím. Stal som okolo 07:20 urobil som si raňajky a pozrem sa na hodiny ,, jejda ,, som si povedal už je 07:50. Padám do školy, ako idem do školy stretnem kamoša a on povie neska zas píšeme :( . ... Ďalej »
Dcéra bielej Temnoty- 12. Kapitola
Keď sme konečne dorazili k nášmu domu, vonku bola už dávno tma. Okná v dome boli zažaté len na prízemý. Okolie osvetľoval mesačný svit. S Mattom sme vystúpili na verandu, "Nechceš ísť na chvíľu do vnútra?" Spýtala som sa ho, on však len pokrútil hlavou. "Dnes mám hodinu. " "V noci?" Spýtala som... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 17. 3. 2014 12:14 2
Je lepšie povedať zbohom?
Ahojte, prosím, potrebovala by som počuť radu od niekoho nezainteresovaného pretože vážne už neviem ako ďalej. Viem, že mnohým sa to bude zdať čudné no zamilovala som sa cez facebook. Pred rokom mi jeden chalan poslal žiadosť, v tom období som mala veľa problémov proste som sa potrebovala niekomu vyrozpr Ďalej »
Viedeň - mesto zámkov a parkov (fotoblog)
Minulý víkend sme sa s kamarátom konečne dostali do Viedne, ktorú sme už dlhšiu dobu plánovali. Nečakali sme, že nás to mesto tak očarí. Celú dobu sme mali otvorené ústa, lebo stále sa bolo na čo pozerať. A prekvapivo tým teraz nemyslím ženy, ktorým je Viedeň vyrovnanou súperkou. Paláce,... Ďalej »
Čo robí človeka naozaj šťastným
,,Nie to, po čom túžime nás robí šťastným, ale práve to, čo máme a častokrát na to zabúdame. ” Tento citát presne vystihuje jednu z mnohých definícií šťastia. Ľudia celý život túžia byť šťastní. Tento pocit hľadajú v budovaní kariéry, v úspechu, či v materiálnom bohatstve. Všetci máme zakódované v hl Ďalej »
REPORT: VIII. Punk Fest
K písaniu som sa dostala o niečo neskôr, kedže nebol čas. Tak kým to mám ešte v celkom čerstvej pamäti, prinášam ďalší report (alebo skôr denníkový záznam ? :) ).. 2) VIII. Punk Fest - 22. 2. 2014 - Havlíčkův Brod Od festivalu v Plzni (viď predošlý blog) ubehli dva... Ďalej »
Nedeľný beh
Mali sme si pozrieť Adéle spolu, bola to dohoda. Tešila som sa na to, aj keď mne je vlastne jedno čo spolu robíme. A teraz to pozerám z recesie sama. Z recesie k neznámu, ktoré ponúkaš. Lebo to je jediné čo je od teba isté, že prakticky nič nie je isté. ... Ďalej »
Lovec (Kapitola 8)
6. Sheyn akoby nevedela byť ticho. Slnko už dávno žiarilo zvrchu na biele vlasy, chlpatú tigriu hlavu a kapucňu, ktoré si vykračovali dávno zabudnutou lesnou cestou, a ona sa ma stále niečo pýtala. Prvú hodinu cesty kritizovala moje meno. „Čo je to za stupídne... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 16. 3. 2014 19:56 1
Deň čo deň
Nezabudneš na deň čo deň žiariacu žiar ani na činy po ktorých nasledovala ľútosť a žiaľ po nich slzy, ktoré rozšírili vo vlastnej duši požiar rozširuje sa neustále ďalej a je horúcejší než si spomínaš oslepuje ťa po tme i v dennom svetle chceš sa znovu vyznať vo vlastnej hlave a tak svetlo zhasínaš Ďalej »
Úvaha, 16. 3. 2014 19:40
Kozy, zadky, nohy, ten pohľad je boží
Majco a Majco, boli normálni típci, z ulice, čo často vymieňali pocit pohody za grcky z lacného vína a čokle od lacných frajerov čo sa flákali ako oni po svete. Za svojimi snami, bez prachov, s opicou, a drobnými na lacný chľast. Veď čo žili ako im to prišlo, slobodne, ... Ďalej »
