Štyridsaťsedem slov

Prvotný impulz na túto báseň prišiel nečakane, stál som v tme, za mnou sa v rannejšej tme strácalo aj slabé oranžové svetlo malej lampy. Bolo teplo. Na to, že chýbalo len pár dní do Vianoc až moc teplo a ja som čakal. Ako zvyčajne, zamyslený, blúdiaci zrakom niekde v diaľke hľadajúc čokoľvek čo by ma zaujalo. V tom prišla myšlienka na túto báseň!! No okrem myšlienky prišiel aj skorý ranný vlak na ktorý som tak dychtivo čakal...

.............

Pri jedinom pohľade

uhasína najmocnejšia láva

v srdci, v srdci žiť ako na ľade

keď nádej zomiera, veď aj to sa stáva...




Pre vás ktorí šíria zlosť

a hľadajú mesiac keď je nov

čakajte na slnečný východ, hnevu je už dosť

pre vás je týchto štyridsaťsedem slov...

 Báseň

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu