strácaš sa v tieni listov
podvádzaš,
obdaruješ ma bolesťou
Nie som jediný
komu si ukázala chrbát
krvácam zmierený
vlažný vánok začínal fúkať
Vietor hladil na tvári
od teba privial farebné listy
po chodníku rozhádzané ako správy
s rozlúčkou Zbohom, som si istý...
Pre tento krát už navždy
nechám ťa odniesť
všetko preč, s črepmi pravdy
ach, tak ľahké je podviesť
Vánok odohnal tvoju vôňu,
rozplynula sa za mnou
srdce bije ako z poplašného zvonu
koniec mieru šíril sa zvonicou
Kroky ti znejú v úzadí
ako ozvena minulosti
prvé objatie veľa prezradí
no pre teba to boli len zbytočnosti
Bol som slepý kým si stála vedľa
už viac neprídeš dnes ani zajtra
je preč, spoločná budúcnosť ako kytica zvädla
sú preč, aj spomienky sa jedného dňa stratia...
Stratený, stratený to nemý hlas
ako ustálená rieka, ďalej teč
vietor odfúkol mi z bundy tvoj vlas
nepočuť tvoje kroky, už si preč...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár