a prevediem tmou
spoločne ujdeme hluku
mesta, a naša chvíľa sa stane jedinou
Kráčame do kopca, cítiš??
Vnímaj chladný vzduch na tvári
keď sa zošmyknem verím že ma chytíš
a venuješ tejto noci stranu vo svojom diári
Z kopca vidieť drobné svetielka okien
nad strechami rozplýva sa dym
pod nami, v diaľke je toľko mien
ale ty si jediná ktorá dokáže pohnúť s tým
So všetkým, a zo všetkých
chcem jedine s tebou byť
na oblohe hviezdy a zopár úžasne jasných
tak ma prosím, drahá, znovu chyť
Pozri na oblohu, pozri koľko hviezd unesie
zdá sa byť na dosah prstov, ale len končekov
jediný nádych toľko vône prinesie
slabý závan z ihličnatých stromčekov
Tichý saxofón z neďalekého mesta znie
jeho sladké tóny dosahujú až k nám
hľadia dušu a šepkajú aké je milovanie
keby nie si so mnou, radšej by som bol sám
Natiahni ruky k oblohe, rozprestri prsty
nechaj vánok prúdiť pomedzi ne
od nášho pohľadu odrážajú sa hviezdy
ty vidíš tie moje, a ja zmysel v každom sne
Chcem veriť že naša chvíľa sa stane tou jedinou
želám si, aby bola pre oboch dôležitou a potrebnou...
Saxofón dal priestor harmonike
ktorá rozjasnila najslabšiu hviezdu
nežná melódia z ktorej láska neunikne
len tvoj dotyk ma vráti k bezpečnému hniezdu
Toľko toho ti chcem povedať
ale nechávam len hudbu rozplývať v spomienkach
črepy rozbitých slov sa snažím pozbierať
a poskladať spoločný život ako v rozprávkach
Chcem sa dotknúť končekov tvojich prstov, a
spoločne dočiahnuť na čiernu oblohu
spraviť to, čo nedokáže ani samotná tma
dotknúť sa ťa a pripojiť veternému spevu
Túto noc, v objatí vetra, hviezd a hudby
odhrnúť ti z očí prameň vlasov a hľadieť na hviezdy
spolu, mlčky, objať sa a vytvoriť nedobytné hradby
veriť, veriť že nás nerozdelí ani mocná noc, navždy
Vietor sa utíšil, už viac nespieva
svoje dlane chcem do tých tvojich dať
keď hudba v diaľke opatrne doznieva,
chcem spraviť krok k tebe a letmo ťa pobozkať...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár