Bolo to asi o pol siedmej

čo som ťa videl znudenú

bola to hodina búrky chladnej

na konci tmy som videl teba jedinú




Mojim želaním bolo

aby si podvihla hlavu

oh, zle sa spalo

mala si pri sebe dymiacu sa kávu




A keď si svoju hlavu podvihla,

akoby si počula môj hlas

prosba počuť ten tvoj nezmizla

ja smiať som sa chcel zas




Pozeráš na mňa??

Pýtam sa hlúpo ako vždycky

Žeby tiež hľadáš zmysel dňa??

Spytoval som sa neveriacky




Očami ti prebleskla

tenká vlna iskier

ktorá sa pod svetlom leskla,

nevinná ako v noci stratený pastier




Polovicu tváre pokrývali plavé vlasy,

skleslý úsmev blažiaci po spánku

ako na plátne značený do krásy,

ty si to, čo chýba ku spokojnému ránku




Myslíš na to, čo ja??

Nemohol som odvrátiť zrak

Hľadíš na mňa alebo tvoje oči spia??

Ako padajúcej hviezdy zázrak...




Chcel by som vedieť čítať v tvojich očiach

aspoň na krátky moment...




Pozeráš na mňa??

Pýtam sa hlúpo ako vždycky

Žeby tiež hľadáš zmysel dňa??

Spytoval som sa neveriacky...




Rozbieha sa tvoj vlak

a ten v ktorom sedím sa nepohol,

strácam ťa a chýba mi tvoj zrak

ktorý mi prežiť ráno pomohol...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár