Dnešok bol jeden z tých uponáhľaných dní, keď som si večer sadla za pc a bola som rada, že sedím. Začala som si púšťať pesničky a zrazu tam bola jedna, v ktorej sa spievalo: You were gone too soon.

V tú chvíľu som mala v hlave len jednu osôbku, ktorá tu už bohužiaľ nie je. Dievča, ktoré bolo ako slniečko a každému rozdávala radosť, hoci to ona sama nemala ľahké. Vždy, keď si na ňu spomeniem mám zmiešané pocity. Predstavím si jej milú tváričku, jej nádherný úsmev, no zároveň mi slzy stekajú po tvári, pretože niekto tak dobrý a láskavý tu ešte mal byť. Niekto tak mladý nemal odísť. Nie je to spravodlivé. Nebolo to spravodlivé voči jej rodičom, bratovi, ani voči každému, kto ju miloval. S ňou odišiel kus môjho srdca. Dodnes to bolí.

A však nedovoľme, aby nás ovládala bolesť. Vždy si spomeniem na krásne chvíle, ktoré sme spolu trávili, na to, aká šťastná som bola pri nej. A viem, že na mňa tam z hora dáva pozor.

Chýbaš mi sesternička.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár