☤

I. Zlaté lupience víria v ružovkastom oleji.
Sú tvojimi perami.
Pohľad tvojich očí vonia za jahodami... a lúčnym kvietim.
Tvoj hlas znie ako med tečúci po nehybnej tvári z porcelánu:
Sladko. Mäkko. Lepkavo.

II. Cítim zárodky bolesti vo vzduchu každého rána.
Zbiehajú sa ako ovocné mušky na jablká:
Jablká, ktoré boli príliš červené a lesklé, aby ich niekto chcel konzumovať.
Neviem, čo mi je.
Som šialencom? Som mágom? Som monštrom? Som klamstvom? Je príchuť myšlienok na mňa vždy trpkou?
Je mäso môjho tela skutočné, aspoň natoľko aby bolo hodné vypočutia?
Sú záchvevy hrude skúškami alebo bludičkami, ktoré ťahajú zblúdilého hermitu ešte hlbšie do stratenia?

III. Nejestvujú odpovede. Nikdy nie na dlho.
Na chvíľu takmer dávajú zmysel.
Na chvíľu všetko zapadá, len aby sa to zotrelo, ako stará farba na putovných atrakciách...
Ostáva holé železo.
Korózia.
Vzduch.
Nekonečný les a bezcieľna púť...

IV. Napokon ma k sebe privinie Priepasť.
Utíši môj žiaľ... a všetko ostatné:
Zlaté lupience usadnú na dno sklenenej čaše.
Lúku zasype sneh.
Porcelánová tvár vypije všetok med.

Pútnik nájde cenu svojho poblúdenia.

Semper fidelis

Zerum Unus

 Vyznanie

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu