O čo teda ide vyjadrím v riadkoch nižšie.
...Ale zdanlivo slobodní tiež nemôžeme byť. Buď sme slobodný, alebo nie.
Sloboda ako pojem nepozná či je niečo skutočné, alebo je niečo, čo je zdanlivé, a práve na základe tejto večnej nejasnosti sa to nedá v podstate ani vysvetliť.
Sme samozrejme veľmi blízko opätovne filozoficko teologickým myšlienkam, pochopenie ktorých je veľmi veľmi obtiažne, a nie je to jednoduché.
Viete si predstaviť, že vy (alebo samozrejme aj ja) nie som skutočne slobodný. Niečo proste stále mi niečo bráni v naplnení a uskutočnení niektorých požiadaviek, niečo mi proste bráni v tom, aby som v prvom rade prijal samého seba. Veď toto v podstate môže byť úplná katastrofa. Vezmite si situáciu. Zajtra je nedeľa.
Je pre kresťana sloboda, kedy do kostola ide, ako v nedeľu, kedy sa nepracuje, samozrejme okrem prác, ktoré nie sú nevyhnutné a služieb, ako zdravotníctvo a podobne, alebo je pre kresťana niečo také, kedy si povie, že nejdem ani do toho kostola.
Máte v podstate stále niečo na výber, a predsa na výber nemáte. Buď niečo si zvolíte, ale uspokojíte svoje potreby, ale na druhej strane sa proti niečomu prehrešíte, presne ako s návštevou alebo obmedzením nedeľnej bohoslužby, ktoré píšem ako príklad. Napriek tomu že aj tak platí dišpenz, a rozumieme tejto pandemickej situácie, ako je to teda.
Mám hriech, keď nejdem do kostola, alebo hriech nemám, ako sa máme na to pozerať. Niečo proste priamo či nepriamo buď využijeme alebo zneužijeme. Za mojich čias bolo vyslovene neprípustné aby napríklad len tak sa nešlo do školy.
Teraz hocikedy dokonca aj na strednej od žiaka samotného, aj u nás sa to stalo, učiteľ môže akceptovať ospravedlnenie od žiaka samotného, a nemuselo to byť nutne od lekára. Vyslovene stačilo akési čestné prehlásenie, že proste som sa necítil dobre, usúdil som, že ostanem doma, s tým, že sa dám za jeden dva dni do poriadku, a potom nastúpim normálne do školy, práve preto, aby som nemusel si vystavovať pn od lekára, ak to nie je nutné v nejakom prípade žiak si napíše sám ospravedlnenku.
Ja som túto možnosť nevyužil nikdy, hoci som mohol teoreticky, aj prakticky, ale som nespravil. Nespravil som to kôli tomu, že proste som si ctil nejaké tie vnútorné zákony, vedel som, že škola proste nie je nejaký holubník, že si nemôžem robiť len to, čo sa mi zachce, a musím sa proste niečomu vonkajšiemu aj podriadiť, a práve toto podriadenie mi prinieslo v pravom slova zmysle slobodu. Nie zdanlivú, tematiku ktorej som načrtol, ale slobodnú, ba čo viac, uprel som si aj z oprávneného vymeškania, ale to len preto, lebo...
V škole som sa cítil dobre, mal som veľmi dobré vzťahy s danými pedagógmi, niektorých stretávam už len sporadicky, niektorých naozaj som už nevidel celé roky, a musím priznať veľmi úprimne, že mi veľmi chýbajú. Predstavovali pre mňa proste nielen nejakú autoritu, voči ktorej som sa podriadil, ale aj ako osobu, konkrétnu osobu, od ktorej som sa veľa naučil, čo mi naozaj dalo veľa do života, aj nejaké tie neformálne rozhovory mimo vyučovania, kedy človek si bol zrazu akýsi bližší, povedal si, že ten človek je proste fajn, chcel by som možno aj ja raz byť taký.
Predsa len človek v mladosti podvedome si hľadá vzory, nie preto aby sa mal na koho podobať, ale preto, aby mohol z niekoho čerpať inšpiráciu aj pre svoju budúcnosť.
A práve aj keď som vedel, že to spraviť môžem, pretože som v tom čase mal 18 rokov, nespravil som, hoci som mal na to nárok. Z tohoto hľadiska chcem záverom povedať toľko, že častokrát sme vystavení istému riziku, do ktorého treba ísť, aj za cenu, že niečo možno stratíte, čo vás bude mrzieť, čo znemožní nejaké vyhliadky a podobne. povedzte mi, ako v tomto prípade, čo som naznačil, dokáže zakročiť Pán Boh, ako v tomto prípade dokáže zakročiť nejaké naše duchovné myslenie, nejaké naše presvedčenie.... nijako.... buď to ponecháš na náhodu, alebo ako píše otec robert, plne to ponecháte na Boha, nech sa deje čo sa deje. Inak sa to vysvetliť azda ani poriadne nedá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár