Ako to, že ich správne nenavážil, veď sú dosť ťažké. Prichádza pokladníčka, z váhového priestoru, kde majú byť len nablokované veci, však zodvihne škoricu a nablokuje ju. Položí ju naspäť na váhu. Všetko sedí. Ale...ale...ako to? Ja som tu škoricu blokoval. Vážne som ju blokoval. Nesnažil som sa ju ukradnúť a položiť na váhu, bez toho, aby som nechal pokladňu nech si do nej zahryzne svojimi červenými laserovými zubami. Nie nie, už viac nepoviem bez prítomnosti právnika!
Nebolo by to zvláštne, občas sa stane, že v pomykove zabudneme niečo nablokovať, že? No ten deň sa mi to stalo už druhý krát. No a čo, áno, chodím do Tesca 2X denne, lebo mám clubkartu, v podstate tam už bývam.Z fixiek stabilo som si tam postavil primitívne obydlie, ako vtáčik stavajúci si svoje farebné hniezdo a kŕmim sa dážďovkami zo záhradkárskej sekcie. Ak nemajú tie, zoberiem si gumové žížaly.
Ráno sa stalo to isté. -Počkajte prosím na obsluhu- a zisťujem, že vec vo vážiacom priestore som nenablokoval. Pokladníčka spraví špinavú prácu za mňa a všetko zasa funguje.
Lenže, ja naozaj nie som kleptoman. Alebo? Nie je to to, čo by povedal každý kleptoman? Neviem ako sa mi to tam dostalo. Môj stav sa zrejme pomaly zhoršuje a nabudúce sa pokúsim rovno odpísať DPH priamo na terminále pokladne, alebo zatajiť ďalší tovar. Lenže tentoraz pokladníčka bude pri mne bezradne stáť.
"No čo milá pani, prečo to neodblokujete?"
"Nemôžem, vzali ste mi moju kartu."
"Čože?", s hrôzou sa pozriem do svojich rúk a ozaj, budem v nich zvierať pracovníčkinu kartu. Vopchal som kartu do ruky ako kúzelník, tak aby ju navonok nebolo vidieť. Volá sa to palming. Z pokladne vyštekne ten chladný hlas ženy znova
"Počkajte prosím na políciu..."
Ťuk ťuk ťuk, inšpektor naťuká do písacieho stroja (jedným prstom, ako to skúsení policajti s dvadsaťročnou praxou robia) moje údaje. "...po okolí veľmi známy kleptoman. Špecializuje sa na palming a nesprávne váhovanie tovaru. Podozrivý aj z nelegálnych odpisov DPH. Pravdepodobne nebezpečný".
"Musí sa jednať o omyl", dožadujem sa práva, v rukách zvierajúc chladné mreže (dali by sa odpevniť a prepašovať do zberu?, ozve sa diabol na mojom pleci. Anjel sa neozve, lebo toho som už z pleca odpevnil a schoval v taške)
"Omyl? Museli sme vám nasadiť až tretí pár pút, lebo prvé dve ste si zastrčili pod mikinu, len čo sme sa nimi priblížili k vašim chamtivým rukám".
Ale viním Tesco. Bude z toho veľká žaloba v americkom štýle. Možno som tam v posledných týždňoch trávil priveľa času. Veď aj pokladníčku, ktorá prišla nakupovať v civile, som spoznal odzadu len podľa malej plešinky v cestičke vo vlasoch. Je to mladá, atraktívna žena. Tri krát vyhrala titul miss Tesco, a raz titul Miss Lidlverse, tak si ju všimne asi každý človek. Ale mne udrela do očí tá malá plešinka. Cestička vo vlasoch má mať podľa noriem ISO presne danú šírku. A tá jej túto normu prekračuje možno o 3mm. Tú plešinu by som spoznal aj z helikoptéry za hmlistého, oblačného popoludnia.
Priestor pretínajú listy vrtuľníka, akoby sa niekto nožom pokúsil nakrájať vzduch do rizota . Vo výške sa vznáša kovový vták. Tk tk tk tk tk tk tk
"Vajciar, tu Bravo, potvrďte cieľ. Opakujem, potvrďte cieľ".
"Tu Vajciar. Cieľ potvrdený. Môžete spustiť akciu.", rukou šmátram vo vrecku, je tam niečo okrúhle a plastové.
"Nemôžeme, niekto nám pobral tie červené gombíky z vrchu riadiaceho džoysticku!"
Shit!
Ukončím to citátom slávneho Saint-Exupéryho z knihy Malý princ.
-To podstatné je očiam neviditeľné. Lebo to si môžete zobrať a nikto sa o tom nedozvie-
No dobre, je to len parafráza. Ale podľa mňa to povedal presne takto, len oni/ony to skomolili. Kleptomani poznajú svojich ľudí! Rozoznal by som kleptomana aj z helikoptéry za hmlistého popoludnia, akoby bol cestičkou vo vlasoch, ktorá sa vymyká normám ISO.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár