keď bolelo to najviac
no ty si stále tu
ticho sedíš
v pevnom stisku mojich rúk
bola to lož?
ničíš všetok čas
ktorý sme od seba.
ako nevydarené fotky
hodené do skartovačky
a ja v tebe stále hľadám
̶n̶á̶d̶e̶j̶
̶k̶o̶m̶f̶o̶r̶t̶
̶p̶o̶c̶h̶o̶p̶e̶n̶i̶e̶
pokoj
alebo len odďaľujem
ďalšie nevydarené zábery
spôsobené tvojou...
či mojou?...
̶v̶y̶t̶r̶v̶a̶l̶o̶s̶ť̶o̶u̶
̶n̶e̶o̶d̶o̶l̶a̶t̶e̶ľ̶n̶o̶s̶ť̶o̶u̶
neprítomnosťou (cítiš ju?)
v rúšku tvojich temných záclon
píšem ti tieto riadky
a ty - ako vždy
len bdelo sa prizeráš
čakáš, kým to zase raz vzdám.
tak prosím - tu to máš.
a nezabudni zajtra...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár