Takže veľmi rád pridávam článok na podnetný diskusný príspevok od blogera, a som tomu veľmi rád. Teraz večerom bol som na cintoríne, predtým som bol ešte na cykloturistike, ale takej kratšej, spravil som si zopár záberov na telefón. Prírodu fotím veľmi rád, pravda, musí byť aj pekné počasie. 

Nemám zas veľmi rád zdolávať nejaké vyslovene náročné chodníky, to nie som zas ten typ. Bol som aj na podstatne náročnejších trasách, ale nemal som z toho dobrý pocit. Predsa len zdolávať niečo vo viac hodinových intervaloch, nie je pre mňa. Radšej relaxačnú kratšiu, čo dobre poznám. Kde môžem spozorovať napríklad vtáctvo, vidím rozkvitnuté stromy, vládne príjemná prírodná atmosféra, a nemusím sa nikam ponáhľať. Proste všetko s mierou.

To bol taký kratší úvod, ktorý nemusí celkom súvisieť s dnešnou tematikou, ale predsa súvisí, a predsa poviem ako.

V živote sa stáva, že človek, čo nechce spraviť, možno je v časovej a inej tiesni a obmedzenosti, predsa len zaberie na dno svojich síl. To všetko sa môže v dobrom javiť ako to, či máme pevnú vôľu.

Väčšina si pod pevnou vôľou predstavuje len zdolávanie istých prekážok, ktoré máme v danom "teréne" nastavané. Veď predsa všetko raz musím prejsť, zdolať. Niekedy človek nevládze, inokedy má sily na rozdávanie. 

To je len jedna stránka mince. Pevnú vôľu celkom isto môže charakterizovať náš vnútorný svet, jeho nastavenie. Naše myslenie, to všetko, čím oplývame.

Je chyba, že svet sa pozastavuje len nad možnosťou niečo vykonať, ale nepripúšťa si napríklad slabosti. Nepripúšťa si niečo také, že človek nie je nejaký stroj len na podávanie výkonov. Krátkodobo to teda môže fungovať, ale z dhodobého hľadiska má to nejakú perspektívu?

Nie jeden krát sme postrehli možno sami na sebe, že prvotný zápal je super vec. Človeka to namotivuje k lepším výsledkom ale ide o to, že človek ide do neznáma, a neuvedomuje si dôsledky svojho konania. Možno tak ako s vervou sa do niečoho púšťame, tak rýchlo sa možno potom neskôr chytáme za hlavu, že čo som to v podstate spravil. Načo mi to slúžiť bude, prečo som len s niečím napríklad nepočkal. To ale celkom nesúvisí s pevnou vôľou, pretože pevná vôľa neznamená, že idem teraz preraziť hlavou múr.

Obyčajne vieme, že v pevnej vôli ide o to, že niečo začnem, a potom to aj dokončím. Sú cieľavedomí ľudia, ale možno veľmi sebavedomí, že práve svojou možno zdravou drzosťou sa dokážu presadiť tam, kde sa možno človek s akýmisi označenými priemernými vlastnosťami a schopnosťami presadiť možno sám od seba nedokáže. 

Možno preto, lebo si je vedomý svojich limitov, ktoré ho obmedzujú, a nepôjde do niečoho aj preto, lebo cíti, že proste na to nemá. Cíti možno aj tlak okolia, že všetko je akokeby na jeho pleciach, a veľa sa od neho očakáva, čo tak isto môže privolať neúspech, čo si rozhodne nik neželá.

Záverom článku poviem toľko, že pod pojmom pevná vôľa si nemusíme silou mocou predstavovať a zamieňať si tento pojem napríklad s tvrdohlavosťou, kedy si človek nedá povedať v dobrom, čo od iného by prijal celkom vhodné a podnetné nápady a rady. Častokrát sa stáva, že človek, ktorý po čase v niečom vychladne, dokáže si ujasniť mnohé nezrovnalosti, a postupným analyzovaním a riešením daných problémov a zložitých životných rébusov dospeje k záveru, že slobodná ale pevná vôľa pre mňa samotného znamená vyvolenie si životnej priority, ktorá ma formuje a robí zo mňa osobnosť. Nech sa vám darí. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár