Trochu som si preklikal moje predchádzajúce články, a teda pridávam tretí článok na tematiku, v ktorej budem rozoberať to, či je v každom prípade nutne zlé sa vzdať.

je to trochu komplikované, a práve preto sa to opätovne pokúsim začiatkom vysvetliť.

Nik nemá rád situácie, ktorej musí čeliť. znamená to teda niečo, čo je predvolaný k niečomu, aby trebárs podal svoje stanovisko a vysvetlenie k nejakej záležitosti, ktorá väčšinou nie je dvakrát príjemná. Možno človek, priamo či nepriamo za vzniknutú udalosť nie vždy môže... spravidla si niekto niečo vysvetlí po svojom, a potom udalosti naberú akýsi rýchly spád.. 

Buď človek napríklad upadne do akejsi nemilosti, alebo práve naopak, pokiaľ sa obe stránky zachovajú predovšetkým ako človek, ktorý pozná a má rád mieru spravodlivosti, uznania, podpory, usmernenia možno práve v tom čase, kedy to je najviac potrebné, a nie všetko vykonať na spôsob... teba už tu viac nepotrebujeme, tvoja práca v tomto smere sa skončila, tvoja úloha sa viacmenej končí, a podobne nepríjemné situácie, ktorým zaiste nie jeden človek musel v živote čeliť. 

Možno kto nimi ešte, voči nim teda ešte nečelil, zaiste bude. To nechcem napísať v týchto riadkoch ako niečo prorocké, ale ako niečo, čo sa týka hlboko predovšetkým nás všetkých obklopení realitou každodenného života, v ktorom, ako píšem v predchádzajúcom odseku, musíme čeliť kadečomu, a zaiste to nie je príjemné, veď komu by aj bolo.

A teda tu nastáva tá situácia, kedy buď sa v danom procese vzdáme, a potom analyzujeme, či je v každom prípade nutne zlé sa vzdať. znie to isto divno a prekombinovane, ale človek viac menej rozmýšľa inak za normálneho stavu, a za stavu, kedy nám ide o všetko. Kedy človek sa musí možno do jednej minúty o niečom rozhodnúť, a vie, že bude platiť to staré známe, buď teraz alebo nikdy. to teraz alebo nikdy nemusí znamenať nikdy v zmysle navždy, ale nikdy v tom zmysle, ktorú isto chápeme mnohí, že viac krát sa niečo v danej kvalite nebude zaiste opakovať, čo človeka môže možno časom mrzieť, alebo nemusí... všetko záleží od možnostiach, prípadne nemožnostiach.

Čeliť nejakej situácie znamená asi toľko, že niečo niekomu proste nesedí, nastávajú isté korekcie a opravy po niečom, čo bolo vykonané zle. Ak sa pamätám dobre na obdobie ešte základnej školy, hrôzou ma napĺňala predstava, keď učiteľka z matematiky priamo na hodine opravovala písomné práce, ktoré sme buď písali v ten istý deň ešte, alebo tomu tak bolo napríklad na druhý deň. Vedel som, že vždy to bude niečo medzi... predsa som sa nikdy nevzdal, a snažil som sa vlastnou usilovnosťou docieliť, aby som bol úspešný, a ten čas proste zmysluplne využiť. 

Nutne zlé vzdať sa určite má nejaký význam. Predovšetkým sa jedná o situáciu, kedy človek v niečom nechce bojovať. možno nemá výdrž, možno nie je tak stavaný, aby mnohokrát odrážal akési útoky, valiace sa na jeho stranu, a celkom pochopiteľne, to nikto nemá rád. Vytvára to viacmenej negatívnu atmosféru, človek pociťuje nie jeden krát strach.... 

Záverom mojej dnešnej reflexie by som ešte toľko povedal, že...

V strachu sa človek veľmi ťažko dokáže orientovať, a ešte ťažšie dokáže odhadnúť svoje schopnosti, pretože nastáva dvojaká situácia. Buď sa v niečom dokáže mega preceniť, zvykne to byť na začiatku nejaký ten adrenalín, kedy človek predsa len pocíti neopísateľnú túžbu v niečom sa zas zviditeľniť, alebo práve naopak, dokáže sa veľmi podceniť, a tým pádom nie raz človek priamo či nepriamo takto ukáže, že na to niečo konkrétne proste nemá schopnosti, nemá odvahu, nadanie, chýba mu guráž, a mnohí takto môžu povedať, že nevie čo chce....






 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár