Najvýstižnejšie hádam by sa to mohlo opísať v športovom dianí, zápolení, kedy niekedy naozaj, jeden hokejista v rozhodujúcej chvíli proste preberie na seba zodpovednosť za celý tím, a rozhodne zápas v ich prospech. Potom celkom isto je ospevovaný ako hrdina, ako niekto, kto proste pochopil, že niekto ten rozhodujúci moment, ten čarovný okamih musí predsa zobrať na svoje plecia. Takto to chodí v športe.
Je teda potrebné, aby si športovec myslel, že je hodnotný v očiach druhých. Najmä, keď je situácia, že sa naozaj stane hrdinom zápasu, kedy je niečo viac, ako len obyčajný člen tímu, proste je niekto, kto je vedúcou postavou, a celé to dianie teda sa logicky bude točiť okolo neho ešte hodnú chvíľu.
Niekedy je to človeku samotnému nepríjemné, a možno ten dotyčný si možno v ten moment praje, aby to celé okolo neho predsa len ustálo. Práveže mnohí špičkoví športovci nemajú radi, kedy sa celá pozornosť koncentruje výslovne na nich. Ešte šťastie, že to slovo som vyslovil správne, aby nevznikol dojem, že niekto koncertuje, to len na odľahčenie.
Tu sa teda pristavím v mojich myšlienkach a úvahách, či teda je potrebné myslieť si, že som potrebný v očiach druhých. Zaiste, ako som počul v jednej kresťanskej meditácii, že keď je človeku najhoršie, pomoc Božia je pri ňom najbližšie. Ako to teda mám rozumieť. Ak sa mám priznať, ani ja sám tomu celkom nerozumiem, ale niekedy to tak má byť.
Človek si neuvedomuje, že niekedy je odsúvaný práve v období, kedy, ľudovo povedané, rastie. On proste rastie, zdokonaľuje sa. Ostáva prirodzene tým čím je. nechce sa v nijakom prípade vypínať, nechce sa vychvaľovať, vystatovať, nechce na nič poukazovať, nechce zdôrazňovať nič také, čo by bolo potrebné, v čom on konkrétne vyniká, v čom je dobrý, ba práve naopak, intenzívne sa venuje tomu, aby sám seba ešte viac zdokonalil, aby ešte viac na sebe pracoval, aby proste odpútal od seba pozornosť, ktorá sa mu možno dostáva. Niekedy zaslúžene, niekedy nezaslúžene, niekedy viac, inokedy menej. Niekedy si to praje, niekedy si to nepraje. A vtedy, kedy si to praje, sa nič nedeje, a kedy si to akosi nepraje, sa mu to dostáva vo veľkých dávkach.
Prirodzene, každý človek je hodnotný. Takto to predsa chcel Boh. Takto to vnímam cez božie slovo, ktoré hovorí, že od života matky si mojím ochrancom. CItoval som teraz biblickú pasáž.
Práve vo chvíľach, kedy možno je človeku najťažšie je dobré spomenúť si na tie pekné chvíle, ktoré človek kedysi prežil, pretože naozaj je pravda, že v danom okamihu neúspechu, utrpenia, človek prekonáva niečo bolestné, a v tom všetkom sa rodí jeho hodnota. Hodnota v tom, že aj keď to tak nevyzerá je to tak. Ak by som uviedol príklad, povedal by som, že tou niekedy najnepotrebnejšou vecou vieme dosiahnuť veľké činy, ktoré nespravíme ničím, čo je vytvorené zo zlata, alebo z niečoho veľmi drahého. Darmo máme neviem čo, keď chceme napríklad umyť okno, nepomôže nám zlatá retiazka, za možno veľmi drahé peniaze, ale pomôže nám handra s čistou vodou, ktorá v podstate nestojí nič. Nestojí žiadne peniaze, navonok nemá nijakú hodnotu, a predsa vidíme, že v danom okamihu práca, táto činnosť, sa bez týchto menovaných prvkov nijako nezaobíde. Nepomôžeme si ničím iným, len týmito zdanlivými lacnými, ale efektnými pomôckami.
Záverom teda poviem ešte toľko, že teda príliš niekedy povyšujeme na ten pomyslený piedestál hodnôt tie elementy, čo teda v konečnom dôsledku hodnota v podstate ani nie je, a pripisujeme mu vlastnosti, dôležitosti, a podobne, ktoré mu nepatria, alebo ktoré po čase strácajú svoj význam, a nijako nám nepomôžu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
dakujem ti za názor bracho. ja si to píšem, a kto chce nech si prečíta. myslím si že to isto niekto číta, ale ja to robím preto, ak proste niekto chce. prosim. ak nie pohoda. mám niektoré myšlienky, ktoré chcem napísať, to je všetko. nech sa ti darí, a príjemne veľkonočné sviatky!
Napíš svoj komentár
Nič v zlom, ale menej je niekedy viac.
Kvalita > Kvantita.