Znova som sa začítal do jedného publikovaného statusu od pána pátra, a teda pridávam môj príspevok, ktorý bude tu vo forme blogu. 

Otec Robert, napriek Vašim geniálnym myšlienkam, ktoré veľmi rád si prečítam, a so záujmom, a teda ozaj spásonostným radám, mierne by som Vám rád naznačil (tiež som chcel byť kňaz) že život človeka sa neskladá z príležitostí robiť zlo v akejkoľvek forme a podobe. uznávam, že mnohí sa hriechom v jeho najrozličnejšej podobe živia a sýtia denne. 

Čiže kresťan sa má denne sýtiť a živit Eucharistiou a Božím Slovom a modlitbou, konaním dobra a podobne ateista to robí zo svojej "nevedomosti" vedome, dá sa povedať, presne opačne. On vlastne napĺňa svoju misiu dokonale. My ako kresťania sa snažíme "zvestovať všetkým národom zázraky pánove" a oni sa usilujú o presný opak v zrkadlovej podobe. popierať všetko, čo sa popierať dá, nevynímajúc hodnoty duchovno kresťanského života, ktoré sú samozrejme mnohým prakticky bez príčiny tŕňom v oku. 

Na druhej strane niektoré Vaše myšlienky mi prídu dosť kontraproduktívne. Viete. 

Aj z dogmatickej teológie viete zaiste, že človek žiaľ, je náchylný k vykonaniu hriechu. Denne páchate hriechy ( aj vy aj ja, aj ostatní) ktoré si neuvedomujeme, že hriechmi sú, napríklad. Možno niekoho chcete správne usmerniť, ale pritom mu spôsobíte niečo také ako to, že on sa urazí. To nie je váš problém, ale stalo sa predsa.

Možno vy konkrétne beriete niečo s humorom a nadhľadom, on to myslí smrteľne vážne. 

Vy to poviete (to niečo, hovorím všeobecne môžete si pod tým predstaviť čo len chcete) priamo, niekto komunikovať priamo nedokáže, a preferuje niečo iné. Aspoň tu vidíte, čo znamenajú slová žalmistu, keď hovorí, že hlbočina je človek, a jeho srdce je priepasť. 

Vaše argumenty sú zaiste správne, a pomerne sú aj logické, ale musíte uvážiť, z akého prostredia daný človek pochádza. Niekto hreší, ale ani vo svojom vnútri nedokáže ten počin identifikovať ako nesprávny. 

Ako keby človek od detstva ma zaužívané, že keď niečo spravím dobré, budem za to pochválený, keď zle, budem pokarhaný, a keď nespravím ani tak ani tak, nikto ma na nič teda nijako neupozorní, a ako keby sa v tom momente nič neudialo. 

To, čo píšete, sa v každom jednom bode s Va mi plne stotožnujem, ale niekedy mi to pripadá, že máte dosť militantné názory.  Prečo to hovorím. Sú zaiste skutočnosti, ktoré človek koná napríklad z toho, že nemá hlavnú činnosť cez deň. 

Väčšinou človek, ktorý pracuje, nemá ani čas myslieť na niečo podobné. Ak sa tak aj stane, podlieha svojej ľudsko telesnej prirodzenosti. Človek, ako vieme,  má telesnú ale aj duchovnú prirodzenosť. Jednu od druhej oddeliť nevieme. A sú hriechy, ako napríklad pýcha, ktorá je snúbenie duchovnej a telesnej zložky osobnosti. 

Osobne si myslím, že nad niečím takým sa dokáže zamýšľať len človek, ktorý nemá vyvážené tieto zložky teda duchovnú a telesnú. Dbajme o primeranú vyváženosť! 

Lebo aj v kresťanstve buď sme radikálne napravo, alebo naľavo, ale nikdy to nie je vyvážené. My nepotrebujeme stále bojovať s imaginárnymi nepriateľmi. Hriech je hriech, ale my konáme aj dobro. a máme teda na výber tieto zložky, a je na vás, nás, čo si vyberiete. ako hovorí moderné príslovie, že každý človek má nejakých démonov, ktorí ho prenasledujú, a sputnávajú okovami. 

A musíte uznať, že ani Pán Ježiš nedal návod, ako sa týmto pokušeniam v najrozmanitejšej podobe vyhnúť. Nastala by logická výčitka smerom k Bohu, (filozofická otázka) že ked Boh vie, že diabol koná zlo a rozpor medzi ľudmi, prečo ho Boh nezničí. 

Ak je Boh neobmedzený vo svojej podstate, ako ste sa to učili na dogmatickej teológii, čo mu zabráni, aby sa zlo dalej nešírilo. Keď vidíte šíriaci sa oheň, pudovo viete, že ho treba uhasiť. Aj ked vnímate tú škodu, čo napáchal, snažíte sa eliminovať a zachrániť to, čo sa dá. a práve o tomto by malo byť naše kresťanstvo a viera.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár