Vtedy príde a ukáže, kde sa mám zaprieť, odkiaľ sa odraziť. Alebo len jednoducho povie „Vstaň“ a ja odpoviem „Prečo nie? “. Inokedy na mňa nakričí, ťahá ma, sľubuje, preklína, hladká, bije, prosí a ja tam len sedím v tureckom sede a čumím do zeme. A čudujem sa, prečo neodíde.
Občas sa mi chce nehorázne spať. Nerozmýšľať, nepremýšľať, nemyslieť, nenamýšľať. Len spať. Zababušiť sa do paplóna tak, že ma nevymoce ani sv. Peter. Či iný svätý.
A znova príde On. Nehľadá ma v tom klbku, nerozmotáva. Pred ním jediným môžem byť zauzlená, domotaná, dotrhaná. Spozná ma pod horou perín, s oranžovými vlasmi, ráno o piatej i po piatich pivách. Nepotrebuje ku mne automapu.
Keď mám depku a celkom náhodou aj dva dni do príchodu zásielky z Moskvy, do úst mi strčí celú tabličku čokolády a pustí desný doják.
Padám často. Z postele i z dvanásteho poschodia. Raz to bolí viac a raz menej. Niekedy nevydám ani hláska a inokedy ma počujú o dve dediny ďalej.
A verte či neverte, ten pád nie je vždy moja vina. Vždy sa pritrafí nejaká konzerva uprostred cesty, o ktorú sa nedá nezakopnúť. A cudzia noha sa objaví vždy tam, kde túžite po plynulom prechode. Smerom k oltáru, po diplom, pred chalanom zo 4. B ......... Vždy.
Niekto raz povedal: „Ak mám padnúť, nech padnem z tej najväčšej výšky.“ Taký prd! neviem ako vy, ale mňa modriny na pozadí nepriťahujú. Nakoľko však viem, že pády sú prirodzené a nájdu si ma dokonca aj na východnom Slovensku, hoci tam nevedie ani diaľnica a nechyrujú o ňom ani investori, prijmem ich. To však neznamená, že sa vzdám bez boja.
Vraj si z nich máme niečo vziať. Okrem fraktúry samozrejme. Poučenie? Jazvu? Asi vždy niečo iné.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
whatsername8
24. 5.mája 2009 14:11
mne sa pačia tie bananove šupky...ako v Tom a Jerry
2
Kto je ten čo ťa znovas postaví nanohy? a k pádom.. padám strašne "rada" hlavne zo schodov doma.. a jazvy.. tých je dosť a modrinách na pozadí ani nehovorím najlepšie je aj tak ked spadnem na poslednom schode... ked idem dole schodmi rovno na rit... v obchodnom dome plnom ludí.. a kadžý čumí len na mna rozčapenú na zemi...
3
aj pád je posun vpred možno trochu šikmo a okľukou, ale potom nájdeš to čaro.
raz sme s mamkou zle odbočili na obchádzkach z brna, zo začiatku sme nadávali ako pohani, potom sme sa tešili, že máme prekrásnu cestu, lebo zapadalo slnko, okolo nás boli polia slnečníc, horčice a repky olejnej, prekrásne tisové aleje a nevideli by sme to, ak by sme šli po stále vytýčenej trase bez prekážky a menšieho blúdenia.
pády sú super, len ich netreba robiť nasilu
raz sme s mamkou zle odbočili na obchádzkach z brna, zo začiatku sme nadávali ako pohani, potom sme sa tešili, že máme prekrásnu cestu, lebo zapadalo slnko, okolo nás boli polia slnečníc, horčice a repky olejnej, prekrásne tisové aleje a nevideli by sme to, ak by sme šli po stále vytýčenej trase bez prekážky a menšieho blúdenia.
pády sú super, len ich netreba robiť nasilu
6
pády su fajn, ked o nich hovorím ked práve nepadám, nespadla som alebo tuším že nespadnem ináč ich absolútne nemám rada
sú určite kruté, ťažko sa po nich vstáva a hoci sa hovorí, že keď vstaneš si silnejší, keď si na zemi strašne to bolí a táto chvíľa sa v tebe predsa len zaryje viac ako tá slávna ,, a predsa som vstal,,
sú určite kruté, ťažko sa po nich vstáva a hoci sa hovorí, že keď vstaneš si silnejší, keď si na zemi strašne to bolí a táto chvíľa sa v tebe predsa len zaryje viac ako tá slávna ,, a predsa som vstal,,
Napíš svoj komentár