Píšem diplomku (a v hlave mi beží sosídž of lavrs).

Ale to pomyslené "tadá!" sa akosi stráca v dvoch kontajneroch. Prvý má názov: "V septembri som mala odovzdať prvú kapitolu a koncom októbra mám heroických 5 strán" a druhý "Má to byť didaktická téma v podobe učebnej látky a ja z toho seriem kocky už pri teoretickej časti". Hoci babám vraj spôsobujem nočné mory mojim ťukaním a listovaním a otázkami a predčítavaním a bordelom ako na smetisku, ale ako to už býva... nešťastie jedného je šťastie druhého. Moje výčitky sa o centimeter zmenšili, ich sa o tri centimetre zväčšili.

Popri tom jednom centimetríku ma však trošilililinku frustruje moje tempo písania. Vyše hodiny som sa hrabala v knihách a vypotila som vetu: "Ďalšou prekážkou, ktorá bránila Osmanskej ríši držať krok s vyspelou Európou bol jej spôsob vlády". Áno, bodka v tej vete chýba zámerne, pretože veta je ešte aj po hodine len v štádiu "tehlu k tehle". Sú dni, keď po takmer celodennom potení moje póry ukončia deň jedným odsekom. Ja ho potom velebím i zatracujem. A on ma "chváli" za spojenia ako "európska expanzívna exportná politika" alebo "Trdat mučil Gregora".

Takto si teda diplomka a ja spolu nažívame. Občas nás niekto vyruší idiotskými otázkami či hodláme dnes aj jesť alebo či ideme zajtra na prednášku, dva večery po sebe nás "trdatovsky" mučili sledovaním Farmy počas písania, záhadne mizne všetko sladké z dosahu, nadobúdam schopnosť rozčertiť sa kvôli úmrtiu autora, za ktoré asi nemohol a dokážem sršať šťastím, keď presuniem dva odseky na iné miesto a svet sa mi zrazu zdá organizovanejší a zmysluplnejší.

Väčšinu didaktickej časti budem písať asi v období súvislej praxe na škole. Keďže mám vytvoriť učebnú látku o istej genocíde, bojím sa, že priložím k časti pre učiteľa aj možnosť praktických úloh, aby triedu "očistil". Mám strach aj z toho, že ak budem práve vtedy pracovať na opise deportácií, útrap a mučenia, že si vezmem príklad a decká pod rúškom výletu vystrojím na "pochod smrti". Toľko z mojej mierumilovnej povahy na dnes.

 Blog
Komentuj
 fotka
blueffect  22. 10. 2012 13:41
tento clanok ma skutocne pobavil. hlavne cast "európska expanzívna exportná politika".
 fotka
jogurtovakultura  25. 10. 2012 17:00
vieš, na toto som ťa chcela pripraviť. najväčším a najnehumnánnejším spôsobom mučenia pre mňa navždy zostane písanie špecializačných prác ako fakalarka, pičlomovka a tak.. a to ma chcu presvedčiť na dizertačku. Vtedy sa na nich len usmejem ako Joker face a väčšinou s presviedčaním nadobro skončia. vydrž to a poroď to. tak.
Napíš svoj komentár