Cítim sa ako pred rokom. Aj vtedy som premýšľala takto isto. Dokonca som mala skvelú možnosť. No neurobila som to. Oľutovala som to niekoľko krát. Možno by to bolo teraz veľmi náročné, ale určite by som to nejako zvládla. Určite by mi pomohli aj naši. Proste nejako by sa to spravilo.

Prišlo to na mňa. Jednoducho, musíme sa odsťahovať. Končí nám zmluva a okrem toho, že tu nechceme byť už asi tak polroka (minimálne), tak nás tu nechce ani tetka.

Oficiálne sme tu tri, v skutočnosti sme tu štyria. Máme jediné šťastie, že tetka to nerieši, inak by sme už dávno boli na ulici. Každopádne oni dvaja sa chystajú bývať spolu, my dve sme mali spolu.

Mali sme.
Čoraz častejšie sa presviedčam o tom, že to nepôjde.
Že mi nepomôže ani to, že ak budeme spolu bývať ešte aj s kamarátom a ja si vydobijem svoju izbu, tak to bude na prášky.
Čo mi pomôže samostatná izba, keď bodrel bude rovnaký? Keď sa bude diať presne to isté s rozdielom, že to možno obíde moju izbu. Budem počúvať presne to isté. A ešte, keď si to vezmeme, obaja sú zadaní, úprimne, za tento rok som si audio sexu užila celkom dosť. Predstava, že sa to bude diať nasledujúce...ale všaak nech majú.

Proste a jednoducho, uvažujem nad tým, že pôjdem bývať sama. No má to 3 háčiky. A teda,
1. Ako jej/im to oznámiť.
2. Čo ak mi to nebude vychádzať s peniazmi.
3. Čo ak sa tam budem báť a bude mi proste smutno.

Ešte som rozmýšľala nad tým, že pôjdem bývať iba s tým kamarátom. Jeho priateľa poznám, to by som tak prudko neriešila, on je moje zlatíčko, čo vždy pomôže, ale zas. Nebývali sme spolu. Ale poznáme sa. Ju som nepoznala predtým ako som s ňou šla bývať.

Unavujú ma jej malicherné klamstvá, keby aspoň neviem, že klame.
Unavuje ma jej naivita.
Unavujú ma jej akože prejavy ľútosti.
Unavuje ma ako odo mňa niečo čaká a sama toho neurobí veľa.
Unavuje ma ako je „nad vecou“ a pri tom je niekde mimo.
Unavuje ma ako sa smeje a čaká, že sa budem pýtať.
Proste ma unavuje.
Unavuje ma s ňou byť v jednej miestnosti.
Unavuje ma ju počúvať, pretože ona nepočúva mňa.
Unavuje ma riešiť jej problémy, keď ona sa nesnaží pomôcť mne v tých mojich.
Unavuje ma, že sa tvári, že som jej najlepšia kamarátka a pritom sa tak nespráva.
Unavuje ma to, že kašle na moje súkromie, že jej je jedno, že je to AJ MOJA izba.
Unavuje ma, že všetko dôležité necháva na mňa a ona sa len vezie.
Unavuje ma jej hučiaci ntb a zapnuté svetlo, keď potrebujem spať.

Asi som hrozná. Ja nevravím, že ona to má so mnou ľahké. Určite by si vedela aj ona napísať zoznam, ale nenapíše. Pretože sa tvári, že je všetko v poriadku. Lebo sa tak tvárim ja, hoci keď mi už niekto napíše „dúfam, že teraz, keď neodpisuješ, nevraždíš svoju spolubývajúcu“ tak je to asi kritické. Šibe mi z nej. Chce sa mi z nej plakať, kričať a občas by som sa najradšej vyvracala.

Keď najhoršie je, že ona je v pohode. Lenže v menších dávkach. Nie dennodenne v jednej izbe. Veľa ľudí, čo ju stretlo mi povedalo, aká je ona milá, zlatá, bla bla. Veď je. Ja netvrdím, tiež som ju tak brala. Pred dvoma rokmi. Keď sme sa nasťahovali. Keď sme sa spoznávali. Doma som sa bavila s našimi „tichá voda brehy myje“ žeby? Dnes mi vravia, utekaj od nej preč.

Mám pocit, že ma vyciciava. Možno keby to bolo ako minulý rok, keď na leto odišla domov a ja som bola v BA celé dva mesiace sama, tak by som sa vystrábila. Problém je, že teraz na leto ostáva tu a moja predstava, že ju budem zas vidieť každý boží deň sedieť oproti mne a priblblo sa usmievať do ntb, mať zapnutú webku, že si nebudem môcť spievať, povedať jej niečo a ani prdnúť bez toho, aby som nevedela, či ma niekto náhodou na druhej strane jej ntb nepočuje, lebo ona mi to nepovie, že mi bude klamať o veciach ako, či si kupovala cigy, hoci ja nefajčím, že budem riešiť jej problémy s jej objavom a že asi vybuchnem a potom sa odsťahujem radšej niekam na Kuchajdu, veď snáď bude teplo, tak proste mám chuť si to hodiť z okna, hoc máme mreže a bývame na prízemí. Občas mám pocit, že si nechám preletieť guľku hlavou. Niekedy sa cítim, že pozerám televízor.

A kľudne mi napíšte aká som odporná a hnusná ku svojej spolubývajúcej, spolužiačke, kamarátke. Kľudne. Ja to viem. Ale, kurník, nech sa aj posype, keď mi z nej totálne šibe!

 Blog
Komentuj
 fotka
husky  4. 6. 2012 11:15
nie je mila
 fotka
silanova  4. 6. 2012 11:38
unavuje ma keď si niekto kupuje to čo jem ja a to čo používam ja po mne,unavuje ma, keď mi vyhadzuje veci , unavuje ma keď mi ich premiestňuje, unavuje ma, že som pred tromi dňami vydrhla celu kuchyňu, a keď som sa vrátila domov našla zapáchajúce vrece odpadkov, šporák zababraný rôznymi druhmi jedál z každej strany, linku obliatu, umyvadlo plné riadov, a vrcholom všetkého bolo, keď som dnes ráno objvaila na wc kus obšťatého papiera! jebnutosť sa nedá liečiť !





ďakujem, že som sa mohla vyrozprávať





ľúbim !xxx za týmto ti nebude smutno, ver mi !!!
 fotka
teriq  4. 6. 2012 11:43
@silanova nemáš zač a za týmto nie, myslela som všeobecne, keď tam budem proste sama

@husky ale toto si si nemyslel po prvom raze, čo si ju videl :d pamätám si, že vtedy si mal "strach", či sa nás nebojí
 fotka
husky  4. 6. 2012 11:46
nech sa boji...a tak prvykrat cloveka na 100% neodhadnes
 fotka
mimuska007  4. 6. 2012 12:15
a ja som myslela , že iba ja riešim problémy so spolubývajúcimi a rozmýšľam o odchode od nich... ...
 fotka
xan  4. 6. 2012 19:45
Krásny názov.
Napíš svoj komentár