Prečo milujem železnicu

Už ani neviem kedy to bolo, čo som sa zabuchol do sveta koľají, ako asi každé malé dieťa poviete si.....no ja som sa nezaľúbil platonicky, ale ako sa vraví na celý život, neveríte? verte
No je to jednoduché, a hádam mi dáte za pravdu, ja sa vo vlaku cítim slobodne, vystrčím hlavu veľkým oknom, a naprieč vetru poúčvam hukot kolies a sledujem nádherné miesta ktorými prechádzame, cesta mi prechádza 2 krát rýchlejšie ako autobusom, nenávidím ďaleké cesty autobusom pretože je to stiesnené a furt rovnaká dialnica ma deprimuje.
Milujem sledovať čarovné vidiecke staničky a ich personál, milujem tých zvláštych ľudí vo vlakoch, to kvantum čudákov na tej istej meter a pól širokej dráhe vedúcej nevedno kam, poprepletanej ďalšou nekonečnou sieťou dráh.
Ak sa pošťastí prázdne kupé, tak je to najlepšie, vtedy by som najradšej cestoval do nekonečna, no ak si do kupé niekto prisadne, niekedy vznikajú zaujímavé zážitky.....

Možno vám táto suchá úvaha nedáva vôbec nič, no o to nejde ja som len napísal čo je vo mne

Dnes, keď mám občas aj tú možnosť cestovať vlakom nikdy si to ujsť nenechám, najradšej by som nimi cestoval všade.
A niekedy cestujem iba tak...tam a späť....vážim si existujúcich tratí, snažím sa ich využívať pretože sa nikdy nezmierim so zrušením trati 141 Lužianky - Zlaté Moravce (cez Drážovce).najhoršie je na tom že bola zrušená len tak ...úplne zbytočne...

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu