sedím tu ale sám lebo nie si tu ty.
Rozmýšľam nad tým čo asi tak robíš,
či vôbec na mňa myslíš.
Každému spočíva úsmev na perách,
len ja sa cítim ako pred popravou vrah.
Úsmev sa len sťažka prederie cez spleť zlej nálady,
ešte šťastie že len ja viem že nieje pravý.
Dneska nemám chuť na nič ani len sa nadýchnuť,
cítim totiž primoc veľký tlak na hrudníku,
Spomínam na tie časy keď bolo všetko fajn,
spomínam na časy keď som mal dôvod sa smiať,
spomínam na časy keď tvoje krásne oči, dívali sa na mňa,
medzi tými, čo sa teraz dívaju, ich len márne hľadám.
Aj keď viem, že ich v tých pohľadoch nenájdem
dúfam že si na mňa aspoň spomenieš.
Zalieva ma smútok a rýchlo vstávam od stola,
nechcem aby sa ma rodina pýtala aká je príčina.
Čakám stále na to že mi zazvoní mobil a v ňom budeš ty,
povieš mi že už si na ceste, že už máš namierené do Nitry.
Každou sekundou sa však táto moja túžba vzďaľuje,
lebo viem že neskoro už neprídeš.
Aj tak v kútiku duše stále budem dúfať,
že tvoje oči sa budú na mňa dívať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár