Keď sme odchádzali s kaviarne chytil ma za ruku. A ja som ju inštinktívne odtiahla.
„Prepáč“ smutne zahlásil
„Nie neospravedlňuj sa ja len... už dlho som so žiadnym chalanom nebola vonku, prepáč ale ja nemôžem.. nemôžem sa zamilovať“.
„Alebo nechceš“ dokončil.
„Aj tak sa to dá povedať“
Hanbila som sa ako pes. Prechádzali sme sa po námestí hore dole ruka v ruke a ja som mu povedala o mne všetko úplne všetko. A on počúval, smial sa, prikyvoval a chápal ma. Naozaj. Žiadna pretvárka a potom začal on a povedal mi o sebe. Nebolo to silene alebo, že by mu to bolo blbé mu nič nepovedať keď ja som si svoje srdce vyliala. Bolo to spontánne a to sa mi páčilo.
„Tak a teraz vieme o sebe úplne všetko“ začal sa smiať a ja som nechápala čo mu je až tak smiešne
Neverila som, že som niekomu povedala všetko o sebe asi som sa zbláznila
Potom sme šli do klubu si zatancovať. Prehovoril ma na pár pohárikov a ja som vedela, že tento večer nedopadne dobre, a to v žiadnom prípade.
Začali sme spolu tancovať a všetko sa zdalo v pohode liala som tú vodku do seba ako malinovku a pri 7 poháriku som sa cítila ako predtým.. Keď ma nič netrápilo žiadne omyli, chyby nič. Prestala som si Martina všímať a začala som tancovať zo všetkými len nie s ním.
Po 15 minútach ma surovo pritiahol k sebe a nútil ma tancovať s ním čo sa môjmu opitému mozgu samozrejme nepáčilo. Chcela som sa mu vytrhnúť ale nešlo to. Bol opitý ešte viac ako ja a začal ma chytať za zadok a ja som mu strelila a vybehla von s clubu.
Našťastie sa ani neobťažoval ísť za mnou. Čo mi momentálne vyhovovalo. Dotackala som sa domov, prezliekla som sa a ľahla a v momente som zaspala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár