No teraz to vyznelo, ako keby som ten vlak vlastnila a cesta sa vystrojila len kôli mne.
Vlastne, bola to moja prvá cesta za ním. Cesta do neznáma, na neznáme miesto, niekam, kde som to poznala len s rozprávania.
Myslíte si, idylka, pohoda. Ale ja som bola rozklepaná ako ujo s Parkinsonom. Fajn, zlé prirovnanie, ujo nechcela som vás uraziť.
Hrozné, už sa rozprávam sama so sebou a ospravedlňujem sa vymysleným ľudom. Prečo sa tak bojím?
Hádam to nebude také hrozné. Alebo bude? Nič si nenamýšľajme. Čo ak ma jeho rodina neprijme? Čo ak ma budú nenávidieť?
Myslím, že na takéto zmýšľanie je priskoro, veď sa za neho nejdem predsa vydávať.
Pousmiala som sa nad svojími myšlienkovými pochodmi.
Som ja ale trápna. Správam sa ako malé decko. Aha, vlastne som decko, ešte nemám ani 18 a cestujem za cudzím chalanom do úplne cudzieho mesta.
Už zase trepem. Však nieje celkom cudzí. Ty ťava jedna. Lama. Husička.
Tak bude to niečo nové ale predsa som ho už videla. Nové bude len miesto, na ktorom sa uvidíme zasa. Dýchaj ty hlúpa hus.
Ok. Tie prirovnania mňa ku zvieratám nezaberajú, som len ešte viac nervózna.
Pozrela som sa s okienka. Miesto môjho cieľa sa neskutočne rýchlo blížilo a ja som túžila vrátiť sa späť.
Sakra, čoho sa bojíš? Prehovorilo moje vnútro a mňa skoro porazilo. Asi mi s tohto momentu už vážne preskakuje.
Nádych, výdych...
Vlak zastal na kolaji a ja som uvažovala kam by som mohla utiecť, no žiadna úniková cesta sa nenašla.
Vzala som si svoju bundu aj ruksak. Nedokázala som vstať. Bála som sa. Vlak sa vyprázdňoval a ja som stále sedela.
Vstávaj! Zrúklo na mňa moje podvedomie a ja som sa neodvážila mu oponovať. Čo keď na mňa poštve Boha? Ešte mi na hlavu čosi spadne a potom už nevystúpim vôbec.
Nádych, výdych...
Prečo sa tak bojíš človeka, ktorého máš vlastne rada? Svedomie si nedalo pokoja a rýpalo dalej.
Myslíš si, že tam mám ísť? Spýtala som sa ho, ale ono mi natruc neodpovedalo.
Vtedy som ho zazrela. Začala som sa triasť ešte viac ako predtým.
Dievča, no tak, vzchop sa!
Vyrovnala som svoje zhrbené telo a kráčala som rovno k nemu. Hádam dnešný deň prežijem.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
bianca13
15. 6.júna 2009 17:21
dobre napísané... gramatická chyba hneď v prvej vete ale ja gramatiku nehodnotím... vadia mi tie odseky
Napíš svoj komentár