Verejný prejav... hovorím si: Super, budem hovoriť o niečom, čo viem veľmi dobre. Napríklad o návykoch, o závislosti, o spoluzávislosti, o doplnkoch výživy či o výžive vo všeobecnosti, o tréningových princípoch, o vitamínoch... a o sebe samozrejme. Na tieto témy viem hovoriť plynule 10 minút bez prerušenia, so správnou intonáciou a tempom reči, dávať pauzy tam, kde je to vhodné a pohrať sa s mojou spoluprácou s „publikom“, zaujať ho, hovoriť presvedčivo a maťpri tom správne držanie tela. No problem. Dnes z tejto hodiny bez prípravy odídem s A-čkom... ALE to by bolo na mňa trošku moc jednoduché.

Budem hovoriť o tom, prečo by to bolo pre mňa moc jednoduché? Budem hovoriť O POSTOJOCH.

My Slováci, ešte bližšie my mladí (a ja tiež nie som občas výnimka) sme takí. Hľadáme vždy ľahšiu cestu, „ako odrbkať systém“, ako dostať odmenu a nič neurobiť, ako dostať dobrú známku a byť tupý ako bota, ako oklamať zamestnávateľa, ako zvaliť vinu na iného... OK, možno trošku preháňam, ale podstata je tam. Samozrejme je múdre a múdry človek sa snaží zefektívniť svoj život. Zmaximalizovať zisk, urobiť čo najviac roboty za čo najmenší času, byť funkčný a nie zbytočne veci komplikovať (hm, že to hovorím práve ja, pretože kľudne by som sa mohla volať Lucia Komplikácia Vanečková ). A ja chcem dnes hovoriť o tom, prečo to tak nerobiť?

Môj cieľ je jasný, ja chcem byť skutočným človekom. Čo to znamená byť skutočným? Ehh, ani neviem. Pre mňa to znamená robiť všetko najlepšie ako viem a budovať svoju „stavbu života“. Každý deň priložiť jednu (občas aj viac) malú tehličku. Možno to nie je taká stavba, aké vidíš v televízii, možno moja stavba nie je taká ako vila mojej kamarátky, ale je moja a je pevná a skutočná. Nie je to žiadny fake z plagátu. Každá tehlička sa budovala ťažko a každá má svoju históriu, za každou stojí kopa roboty, kopa chýb a zakopnutí a „postavení sa“ a narovnaní a kráčania. Možno práve vila tvojej kamarátky, ktorú tak obdivuješ je urobená v 3D programe (inšpiroval ma Tom Cruise a jeho Mission Impossible ), alebo je len zo sadrokartónu, možno jej ju dal urobiť ocko a tá stavba spadne ako domček z kariet, keď zafúka vietor.

Heh, poďme späť do reality. Postoj. To je niečo, čo vyjadruje tvoj vzťah k životu. Postoj určuje tvoju reakciu na predmety, na ľudí, situácie a na seba samého. Postoj je súčasťou tvojej osobnosti. Postoj je niečo, čo sa vytvára v priebehu života, je to niečo trvalé, ale dá sa zmeniť – svojou vlastnou vôľou. Postoje vyjadrujú tvoje pocity – môžu byť neutrálne, pozitívne ale aj extrémne negatívne.

A čo ti chcem ja dnes povedať? Aby si robil vždy všetko najlepšie, ako vieš... Je to jeden milý postoj, ale jeho prínos zbadáš. Možno nie hneď, ale časom. Odmenou je tvoj vlastný pocit spokojnosti . O tom na koniec.

Čo to teda znamená robiť všetko najlepšie, ako vieš?

Nič viac a nič menej, ako význam slov „najlepšie, ako vieš“. Skrátka robiť to bez ohľadu na okolnosti v tvojom živote. Ak to budeš robiť, budeš žiť intenzívnejšie, budeš výkonnejší a lepší a to ťa bude robiť skutočne šťastným. Dôležité je robiť to preto, lebo je to správne, nie kvôli odmene. Ak to robíš kvôli odmene, tá činnosť ťa neteší a to je dôvod, prečo nerobíš všetko najlepšie, ako vieš.

Napríklad: Mnoho ľudí chodí každý deň do práce iba kvôli výplate a peniazom za vykonanú prácu. Nevedia sa dočkať piatka či soboty (okrem nás, ktorí robíme 12tky cez víkend ), kedy majú voľno. Výsledkom je, že celý týždeň ťažko pracujú a v práci trpia. Lebo musia pracovať, aby dostali svoje peniaze a keď svoje peniaze dostanú (alebo keď zrazu zdvihnú kolegovi výplatu a tebe zostane tá istá!), sú nešťastní aj tak, lebo majú len 2 dni oddychu, aby mohli robiť to, čo chcú. Ideálne je mať rovnováhu medzi tým, čo chceš a tým čo musíš. A ak je toho, čo chceš ešte viac ako toho, čo musíš tak ... vualá, volá sa to sebarealizácia, spokojnosť a zadosťučinenie, čo je ďaleko viac, ako odmena v podobe peňazí (ktorá sa časom dostane tiež, žmurk).

A tak, možno som to povedala nesúvisle, možno bolo na mne badať trému a možno nedostanem A-čko, ale riskla som to a snažila som sa zase urobiť niečo najlepšie, ako viem a priložila som skutočnú tehličku na svoju skutočnú stavbu. Z princípu, lebo je to správne. A to je posolstvo, ktoré som vám dnes chcela odovzdať.

Ďakujem, že ste ma počúvali.

L.

 Blog
Komentuj
 fotka
zajkousko  2. 12. 2015 12:45
konečne ďalšia dobrá dušičkana birdzi, ktorá to so sebou mysli ozaj vážne a buduje svoju budúcnosť založenú na pracovitosti, pevnej odhodlanosti, poctivosti a hlavne láske...
nech sa ti darí plníť svoje sny čo najlepšie a hlavne v zdraví a láske
 fotka
lucka511  4. 12. 2015 20:11
@zajkousko jej to je mile... vdaka
Napíš svoj komentár