Cestovny poriadok. Smer Bratislava alebo Sturovo. Staci si len vybrat. Ludia sa zacinaju zhromazdovat ked sa blizi prichod medzinarodneho vlaku. Zase to meska. Dnes dokonca 200 minut. Cize dnes by to uz prerastlo hocikoho.
Aky vlak pojde do Bratislavy najblizsie, ked ma ten rychlik meskanie? Osobak. Lepsie ako chodza, dajte mi jeden cely listok. Dakujem. Ludia vytahuju mince. V poslednom case ich vytahuju nejako casto.
Osobak pride az o pol hodiny, zacina sa boj o miesto na sedenie. Studenti, pracujuci, obycajne vyzerajuci ludia ale aj cudaci. Bezdomovci uz obsadili kut pri radiatoroch. Kiezby boli aj v beznom zivote taki priebojni ako pri hladani tepleho miesta na stanici. Nikto pri nich nechce sediet, ale nohy ludi unavene cestou na stanicu si pytaju svoje. Prvy odvazlivec si sada na najvzdialenejsie miesto od hluciku zivo diskutujucich bezdomovcov. Pridavaju sa dalsi, sadaju si dokonca este blizsie. Bezdomovci nechapavo sleduju ludi, ktori si nasli miesto blizko pri nich. Nechapu, ako mozu ludia, ktori ich na kilometre obijdu v meste, nemat problem sadnut si vedla nich. Nechapu tu cisto ludsku vlastnost - robit iba to, co prinesie uzitok iba im, aj ked to znamena prekrocit moralne bariery. Ukradnut. Zabit. Prebrat niekomu frajerku. Alebo si sadnut vedla bezdomovca, z ktoreho sme si vcera vecer v meste robili posmech. Su to ludia jednoduchi, ale vacsinou vidia to, co si zvysok nechce priznat - ako casto si upravujeme hodnoty, zakony a pravidla, ako naschval prave vtedy, keby nam ich posunutie mohlo priniest nieco pozitivne. Uprimnost nadovsetko. Mozno aj preto ziju vo svojom svete, kde najdeme zeleznicnu stanicu, alkohol a neustaly kazdorocny boj so zimou - najvacsim nepriatelom bezdomovca - ale nenajdeme klamstvo, intrigy a falosnost. Ked im kamarat povie, ze chce cigaretu, nepovie im najprv ako velmi ich ma rad. Nalievaju si cisteho vina. Nemaju cas na intrigy, klamstva, podvody. Proti nim stoja zima, mestski policajti a system. System, ktory by ich chcel mat takych, aki su vsetci naokolo. Vedia, ze keby bojovali kazdy za seba, daleko nedojdu. Preto drzia spolu. A nerobia rozdiely.
Vlak prichadza na nastupiste. Ludia opustaju ich miesta. Bezdomovci ostavaju. A ked sa opat vratime na stanicu, znova tu ich tu najdeme, budu tu ako memento nasich zabomysich vojen a nasej pretvarky...
12.1.2009EQ
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
marttina
12. 1.januára 2009 18:04
to s tym meskanim vlaku mi silno nieco pripomina zeby to prerastlo hocikoho tiez . a inak v podstate suhlasim. ale nuti to zamysliet sa - da sa s tym nieco robit? ak ano, co?
4
Chcem byť bezdomovec. Inac, ked vidim nejakeho bezdomovca v nasom meste ja, nie su mi na posmech, no skor mi ich je luto a trosku im aj zavidim...
Napíš svoj komentár