raz mi @blackrisq povedal: Neexistuju dobre, alebo zle rozhodnutia, ale len tvoje rozhodnutia...nedaju sa klasifikovat ako dobre ani zle, ale nieco co ti dalo skusenost, kazda skusenost a posuva v zivote a nema vyznam zaoberat sa minulostou a vrtat sa v tom a suhlasim s tym
sú veci, ktoré ma budú škrieť na svedomí ešte dlho, no dennodenne ľutujem to, keď na Neho zareagujem prchko a pritom viem, že prepáč to nikdy nenapraví...
ktovie či to bolo zlé,trpela som kvôli tomu rozhodnutiu pomerne veľmi dlho..ale kebyže sa nerozhodnem tak ako som sa rozhodla tak zmením celý sled udolstí..bohvie kým by som dnes vďaka tomu bola a bohvie či by som bola aspoň zďaleka taká šťastná aká dnes som
Hm... myslím že rok 2012 bol plný zlých rozhodnutí a chýb.............. Tento rok robím úplne všetko inak. Som poučená.................................
Najväčšia blbosť : ísť na školu z donútenia,rodičia vybrali,Láurika tam nastúpila.
Najväčšia blbosť číslo dva : nevenovala som všetkú pozornosť tým,ktorí si to zaslúžili a nakoniec to tak aj dopadlo
Najväčšia blbosť číslo tri : prestať chodiť na klavír,gitaru,spev,tanec,prestať sa venovať kámošom,známym,priateľovi...
Proste vykašľať sa na všetko a všetkých pre to aby som mala "voľný čas " fakt voľný a mohla sa zabávať. Iróniou je,že som rýchlo pochopila,že to takto nechcem... A najväčšou,že už asi niet cesty s5
Tak určite je toho viac, najväčšiu chybu som spravila pred približne dvomi rokmi a následky trvajú dodnes. Ešte to, že som nebola pri niekom kto ma potreboval a už nie je medzi nami. A prajem si aby sa 23. december 2012 ani nestal.
par veci mozno lutujem, co som nespravila... mozno keby som to spravila, tak by vsetko bolo inak, ale neboli to nejake zivotne dolezite rozhodnutia, cize ma to az tak neserie. a tak si teraz snazim nahovorit, ze vsetko je presne tak ako ma byt.
ak moje rozhodnutie ( nazvime ho nespravne ) zapricini smrt niekoho mojho blizkeho, tak by som to nikdy nepovazoval za rozhodnutie, ktore posunulo dalej a uz vobec nie, ze by bolo ani dobre, ani zle.
toto sa neda generalizovat, aj ked to znie ako pekny vyrok z nejakej rozumnej knizky ( ten vyrok searchnem ked budem mat cas )
ist pilit drevo alebo soferovat najebany je napriklad zle rozhodnutie, ci uz sa nehoda stane alebo nie a ci sa clovek uvedomi ze nema robit kktiny nabuduce a nastane ten posuv v zivote a jeho tupej hlave, stale to je zle rozhodnutie
u mna vyska,siel som na medinu z presvedcenia okolia a toho ze budem pomahat ludom,ale treba mat aj ine dovody a sebazaprenie pre tuto skolu,zistujem pomaly ze na nu nemam
na dovolenke som spoznala jedného chalana, bola to láska na prvý pohľad (z mojej strany), no aj ja som sa mu páčila, ale to som sa dozvedela iba keď sme už odišli, a bolo už neskoro, teraz už odišiel pomaly rok a ja ho stále milujem, no nvm jeho číslo ani nič, iba krstné meno, proste už sa my dvaja nikdy nestretneme, ani nič a proste ľutujem, že som sa správala ako som sa správala, keby inak, tak by sme možno boli aspoň kamoši doteraz, strašne ma to mrzí, občas si aj poplačem nadtým a dívam sa na jeho fotku, no odvahu nemám na to, aby som sa spýtala jeho kamarátov naňho, už si len spomínam ako sme sa párkrát rozprávali a zdravili, a čo ma najviac mrzí je to, že ma čakal na rozlúčku posledný deň pred odchodom a ja som nešla (pretože aj to som sa dozvedela až potom ako sme už odišli) ale aj tak ... : disappointed:
neviem, ci trpim, ale urcite lutujem, ze som sa prilis upla na niekoho, s kym to potom aj tak skoncilo a ze som kvoli tomu nesmerovala svoj zivot inam a zostala som tu priviazana a nie som tu stastna.. teraz mam zase obavy, ci nerobim to iste
ale treba žiť ďalej, poučiť sa (z chýb, z minulosti)... netváriť sa, že sa to nestalo. Preto som dnes čistá (nepijem, nehúlim, nefajčím), aby sa niektoré veci neopakovali.
Nelutujem nic. Berem si ponaucenie. V tej chvili som to chcela urobit alebo som pokladala za spravne/vhodne to urobit. Je pravda ze pri pomysleni na iste rozhodnutia a ciny si plesknem riadnu do ksichtu.. ale mozno,ze keby sa tie veci neudiali tak nie som tam kde teraz.
Zlé rozhodnutia boli. Aj veľmi zlé. Ale neviem, či by som dnes bola tým, kým som, keby neboli. A preto by som nechcela, aby sa "odstali".
Takže aj keď som sa popálila, aj keď niektoré veci by som si priala v minulosti neurobiť, alebo niektorých ľudí nespoznať, všetky tie rany každého z nás formujú. A rozhodnutia a závery, ktoré robíme dnes sú tiež poznačené tým "zlým", čo sme prežili. Možno keby som nezažila to zlé, čo som zažila, by som nedokázala dnes až tak oceniť to dobré, čo mám.
Práve ľudia, ktorí majú za sebou toho zlého viac sú lepšími, aspoň mne sa tak zdá. Poznám ľudí, ktorý mali fakt zlé veci za sebou v živote a aj napriek tomu všade navôkol rozdávajú lásku, úsmevy, radosť a smiech. A práve tí si vedia vážiť každú peknú maličkosť, lebo vedia, že to nie je samozrejmosť...
A neberte to, že sa posmievam... ale keď čítam tie "zlé" rozhodnutia ako výber SŠ, alebo tábor, alebo 17 ročné dievča keď napíše, že "nechala odísť toho jediného, ktorého milovala"....tak sa pousmejem Som zvedavá, čo by ste si o svojej odpovedi pomysleli, keď si ju prečítate o 5 rokov.
Ľutujem ,že som nešla skorej na balet (alebo iný druh tanca) ,na angličtinu alebo to ,že som sa vo svojich 10-12rokoch prežierala (lebo som bola ešte palička ,ale teraz musím makať ) ,nešla fotiť pre časopis (lebo som bola hamblivá )
ach vrátiť sa do budúcnosti a nakopnúť to decko vpred - kiežby sa to dalo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
69 komentov
a to malo dopad na celý môj doterajší spoločenský život... (ach)
Inak nič iné,všetko zlé ma posunulo tam,kde som teraz..a to neľutujem.
a ja, tiež si na nič nespomínam, určite boli nejaké veci, čo som ľutovala, ale neboli to najdôležitejšie veci
je to fakt jediná vec z tých všetkých, čo som doteraz urobila, ktorú ľutujem...
a áno @20 je pravda...
ale najviac lutujem ze som sa narodil (aj ked za to nemozem)
Najväčšia blbosť číslo dva : nevenovala som všetkú pozornosť tým,ktorí si to zaslúžili a nakoniec to tak aj dopadlo
Najväčšia blbosť číslo tri : prestať chodiť na klavír,gitaru,spev,tanec,prestať sa venovať kámošom,známym,priateľovi...
Proste vykašľať sa na všetko a všetkých pre to aby som mala "voľný čas " fakt voľný a mohla sa zabávať. Iróniou je,že som rýchlo pochopila,že to takto nechcem... A najväčšou,že už asi niet cesty s5
a súhlasím s @20
Alebo ešte som posrala vzťah k jedinému chlapcovi, ktorého som milovala, lebo som bola sprostá detinská krava :/
par veci mozno lutujem, co som nespravila... mozno keby som to spravila, tak by vsetko bolo inak, ale neboli to nejake zivotne dolezite rozhodnutia, cize ma to az tak neserie. a tak si teraz snazim nahovorit, ze vsetko je presne tak ako ma byt.
myslím si,že to mi ako chyba na celý život stačí
A tiež som mohla lepšie zvážiť vš.
ak moje rozhodnutie ( nazvime ho nespravne ) zapricini smrt niekoho mojho blizkeho, tak by som to nikdy nepovazoval za rozhodnutie, ktore posunulo dalej a uz vobec nie, ze by bolo ani dobre, ani zle.
toto sa neda generalizovat, aj ked to znie ako pekny vyrok z nejakej rozumnej knizky ( ten vyrok searchnem ked budem mat cas )
ist pilit drevo alebo soferovat najebany je napriklad zle rozhodnutie, ci uz sa nehoda stane alebo nie a ci sa clovek uvedomi ze nema robit kktiny nabuduce a nastane ten posuv v zivote a jeho tupej hlave, stale to je zle rozhodnutie
to nespominam extremne situacie ako v @46
Poskytnúť ti heslo od môjho fb,birdzu,emailu,icq,skypu !! To bola fakt že životná chyba... O___O
Kvasíš mi sem dosť veľa času,však?!
Že som nezabránila otcovi... aby sa z neho stalo to, čo je z neho teraz. Že som to nezačala riešiť skôr.
A že som nezvládla pár krízových situácii.
na dovolenke som spoznala jedného chalana, bola to láska na prvý pohľad (z mojej strany), no aj ja som sa mu páčila, ale to som sa dozvedela iba keď sme už odišli, a bolo už neskoro, teraz už odišiel pomaly rok a ja ho stále milujem, no nvm jeho číslo ani nič, iba krstné meno, proste už sa my dvaja nikdy nestretneme, ani nič a proste ľutujem, že som sa správala ako som sa správala, keby inak, tak by sme možno boli aspoň kamoši doteraz, strašne ma to mrzí, občas si aj poplačem nadtým a dívam sa na jeho fotku, no odvahu nemám na to, aby som sa spýtala jeho kamarátov naňho, už si len spomínam ako sme sa párkrát rozprávali a zdravili, a čo ma najviac mrzí je to, že ma čakal na rozlúčku posledný deň pred odchodom a ja som nešla (pretože aj to som sa dozvedela až potom ako sme už odišli) ale aj tak ... : disappointed:
aj keď na druhú stranu... sa vďaka nej prihodili všetky dobré veci čo sa odvtedy prihodili.
ale zároveň tie zlé ktoré spôsobila sa so mnou ešte stále ťahajú...
ale treba žiť ďalej, poučiť sa (z chýb, z minulosti)... netváriť sa, že sa to nestalo. Preto som dnes čistá (nepijem, nehúlim, nefajčím), aby sa niektoré veci neopakovali.
Takže aj keď som sa popálila, aj keď niektoré veci by som si priala v minulosti neurobiť, alebo niektorých ľudí nespoznať, všetky tie rany každého z nás formujú. A rozhodnutia a závery, ktoré robíme dnes sú tiež poznačené tým "zlým", čo sme prežili. Možno keby som nezažila to zlé, čo som zažila, by som nedokázala dnes až tak oceniť to dobré, čo mám.
Práve ľudia, ktorí majú za sebou toho zlého viac sú lepšími, aspoň mne sa tak zdá. Poznám ľudí, ktorý mali fakt zlé veci za sebou v živote a aj napriek tomu všade navôkol rozdávajú lásku, úsmevy, radosť a smiech. A práve tí si vedia vážiť každú peknú maličkosť, lebo vedia, že to nie je samozrejmosť...
A neberte to, že sa posmievam... ale keď čítam tie "zlé" rozhodnutia ako výber SŠ, alebo tábor, alebo 17 ročné dievča keď napíše, že "nechala odísť toho jediného, ktorého milovala"....tak sa pousmejem Som zvedavá, čo by ste si o svojej odpovedi pomysleli, keď si ju prečítate o 5 rokov.
ach vrátiť sa do budúcnosti a nakopnúť to decko vpred - kiežby sa to dalo