Uz ste sa niekedy zamysleli nad tym, ako ten cas rychlo plynie a vy si ani neuvedomujete ako rychlo ste prezili etapu/etapy vasho zivota ? Ste spokojni s tym ako zijete ? Zijete naplno, alebo kracate s davom a roky vam plynu... Co je pre vas zmysel zivota
zacal som sa nad touto vecou trapit pred 2 rokmi donedavna.. obcas a niekedy dost casto som mal depky z toho, ako starneme, a nic ma nebavilo, na nic som nemal chut, v nicom som nevidel zmysel a zacal som uvazovat NACO A PRE KOHO TU VOBEC SOM?? KEBY SOM UMREL, CHYBAL BY SOM IBA PAR LUDOM A PO CASE AJ TAK NA MNA ZABUDNU
Pomaly ma to uz prechadza, snazim sa zit, robit co ma bavi, zit pre svoje zaluby a pre svojich priatelov.
keby som ja zajtra zomrela tak by som si povedala ze to stalo za to zit aj tych 17 rokov, vela som toho zazila, vela sa nasmiala a samozrejme boli aj zle casy ale treba vsade vidiet hlavne to dobre za 18 dni mam 18 rokov a sice sa vobec necitim dospelo tak si uvedomujem cim som presla a vsetky etapy tiez Ale este chcem v zivote toho vela dokazat aby si ma kazdy pamatal, samozrejme v dobrom
život je rock"n"roll a môj dvojnásobne som spokojná, aj keď nikdy nestíham a vedí mi veľa vecí. ale keď sa pozriem len rok dozadu, určite žijem lepšie ako vtedy, hádam po všetkých stránkach. už nie som ten zadepkovaný asociál, našla som si svoje miesto a žijem naplno
S tým ako žijem som spokojný, som dostatočne naplnený. To či žijem na plno sa povedať nedá, ale snažím sa.
Keby som zomrel určite by som bol najebaný, keďže toho chcem ešte veľa skúsiť a stihnúť a celkovo mám svoj život rád. Stačí mi to čo mám, dobré okamihy si vychutnávam naplno a tie horšie sa snažím rýchlo preskočiť.
Samozrejme, depky sa nevyhýbajú ani mne, ale som optimista a žijem pre tie pekné okamihy, ktoré budú a ja viem, že budú...
čím som starší tým menej sa teším zo života, ako decko som sa takmer nikdy nenudil a teraz je to čím ďalej horšie...
neteším sa už takmer z ničoho, aj keď dosiahnem čo chcem nejak ma to nenadchne...začal som si uvedomovať, že starnem a teraz sa snažím postíhať veci čo mali byť teoreticky už dávno za mnou...
nič ma nebaví, aj pri PC často sedím už iba zo zvyku...keby zomriem tak by mi na pohreb prišlo iba pár ľudí lebo mňa aj tak skoro všetci prehliadajú...
velmi si uvedomujem ako rychlo starnem, niekedy mi je z toho trochu clivo a tiez viem, ze zivot mi ciastocne kvoli mojej lenivosti unika pomedzi prsty - su veci, ktore by som chcel robit a ktore by boli na osoh aj mne aj druhym a zaroven by mi priniesli aj radost - neboli by to teda iba povinnosti, skor take tvorive zaluby (hudba a pod.), ale ked pride na lamanie chleba tak viac sedim za kompom a zabijam cas kravinami ako tymi uzitocnymi vecami, ktore by som chcel...takze to ma dost mrzi.
mam pocit ze cim viac sa nad tym takto zamyslam tym horsie to je asi si veci fakt netreba uvedomovat ale proste sa z nich tesit.. netreba vsetko vediet... tiez som sa z nicoho nevedela tesit a stale som chcela viac a s nicim som nebola spokojna ani so sebou, vecmi co robim, co ostatni robia... ale in the end of the day veci su proste take ake su a ked ich nedokazeme zmenit ich treba prijat a tesit sa kym mozme a ja som (v tejto chvili) spokojna so svojim zivotom
hmmm...to je moj zivot dost jednotvarny, kazdy den sa podoba ako vajce vajcu..proste nie som stastna, citim, ako len take dni ubiehaju, ako len prezivam zo dna na den...mozno to bude aj tym, ze postradam svoj zmysel zivota a to je laska..
Ja som este depresiu nikdy nemal Ale mozno je zvlastne, ze nad zivotom som sa zacal zamyslat uz mozno ako 11 rocny. Bolo to obmedzene uvazovanie, ale bolo! Zamyslal som sa aj nad tym, ze v minulosti na nejakej dedinke sa mozno mali ludia lepsie ako my teraz. Nemali sice ziadne vydobytky nasho sveta, ale bolo viac kontaktu s ludmi. Ludia viac komunikovali, mali sa radi, pomahali si. Kdezto teraz sa mi zda, ze racio >> emocie, mlada generacia vyrasta na pocitacoch, mobiloch...Ja som sa flakal vkuse vonku s kamosmi ako dieta a moji bratranci este aj na chate drtia PSP v rohu v tme a stale sa len hadaju a su na tom zavisli, rozmaznani. Takze mojim zmyslom zivota je asi rodina a priatelia, nic viac...pomahat si na ceste zivota a mat ich rad...zazit s nimi vela zazitkov a tak
a laska samozrejme...ako Duso povedal: "Beriem veci take ake su a som vdacny, ze su aspon take ake su" & "Zivot je len jedna velka cesta, cesta co nema ciel, ciel je samotna cesta"
ja som sa nejak zasekla v živote a áno, som zdepkovaný sociopat viazaný na minulosť aspon sa nebojím budúcnosti .. bojím ale nechcem si to priznať..aspon nie som sprostá a povrchná ..zato dik. takže : uvedomujem si ako rýchlo prechádzam etapami ... a uteká to rýchlo.
nie som spokojná s tým ako žijem ale fakt sa snažím robiť všetko najlepšie ako viem ale asi som naprogramovaná nato aby som všetko pohnojila.asi nežijem na plno, roky mi plynú ale v žiadnom prípade nekráčam s davom nemám zmysel života .. mám vízie do budúcna.. nemám zmysel myslela som že som ho našla ale potom sa to posralo. keby som zomrela ? neviem asi by ma to už potom nesralo lebo by bolo po mne .. a či prídu ? tí verný hej a či by som odchádzala s úsmevom ? mám 16 .. mohla by som zomret len násilnou smrťou
strašne ťažka tema na momentalny stav mojej mysle... pre dnes sa zdržím odpovede.. možno zajtra.... (nie nič som nepila, nehulila, nič, mne len nie je fajn, si nemyslite....)
ked sa zamislim nad tym ci zijem naplno tak prve ma napadne ze nie.niekedy rozmislam nad tym ze co mal zmenit ked som bol napr.v puberte a tak.potom sa zamyslam nad tym ze niekto sa ma este hordie nez ja.a to 100krat horsie.napr.take hladujuce deti v afrike,alebo koho bili v detstve,alebo je sirota od detstva.vtedy si poviem,ze ked takyto ludia maju chut do zivota tak potom preco by som ho nemal mat aj ja.si zdravy,mlady a mas zivot pred sebou vsetko este mozes stihnut co si zmeskal.a co sa uz neda stihnut tak na to sa vykasli,zober sa a najdi si ine nieco.
Ludia treba mysliet pozitivne. Ja viem mozno je to klise, ale take deti v Afrike, co nemaju co jest a pit. Denne ich umieralo mnoho. Co by oni dali zato, ze by mali to, co mi povazujeme za samozrejmost. Zobrali by nas stereotyp s radostou!...alebo minule som pozeral video o chlapovi bez koncatin. Velmi emotivne video s pozitivnym posolstvom. Moment hned ho najdem. Tu je to video, kto chce, pozrite...ma to nieco cez 5 minut, ale odporucam
heh pekna tema. Logicke zamyslanie. Na co sme tu??? Aby sme si odzili tych zopar peknych chvil, zalozili rodinu a dali moznost dalsim zivotom ktore tak ci onak znova casom skoncia. heh Trosku nekonecne zamyslanie. Tak na co sme tu ked aj tak teda nic nespravime??? Podla mna nas smer je v radosti a stasti. Kolko krasnych chvil prezijeme, ako dlho sa dobre citime to bude zrejme ciel nasej existencie. A co sa tyka toho ako som vyuzival svoju mladost, co som robil zbytocne, ze som nezil naplno. Pch. Chojte mi s tym kdesi. Stalo sa to, nevratim to, v tej chvili to naplno bolo kedze to lepsie nebolo. Aj ked sa to mohlo ale nedalo. Dolezita je pritomnost a buducnost. Zahodte minulost za hlavu. Ta dolezita nieje. heh
To uz je ina vec. Stale sa nemeni minulost. A ani nezmeni. Ide len o to aby sa prezila pritomnost a buducnost naplno!!! Aj za pomoci minulosti. Tak si doplnte do buducnosti veci ktore sa Vam v minulosti nepodarili. Mozes ist len ku krajsiemu heh
ja svoj zivot povazujem za celkom standardny...tak ako ja zije asi 90% svetovej populacie...bezne radosti,bezne problemy...niekedy sa mi fakt ze riaaadne dari,inokedy sa zas uspechy zvrtnu na pady a zlyhania....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
zacal som sa nad touto vecou trapit pred 2 rokmi donedavna.. obcas a niekedy dost casto som mal depky z toho, ako starneme, a nic ma nebavilo, na nic som nemal chut, v nicom som nevidel zmysel a zacal som uvazovat NACO A PRE KOHO TU VOBEC SOM?? KEBY SOM UMREL, CHYBAL BY SOM IBA PAR LUDOM A PO CASE AJ TAK NA MNA ZABUDNU
Pomaly ma to uz prechadza, snazim sa zit, robit co ma bavi, zit pre svoje zaluby a pre svojich priatelov.
Keby som zomrel určite by som bol najebaný, keďže toho chcem ešte veľa skúsiť a stihnúť a celkovo mám svoj život rád. Stačí mi to čo mám, dobré okamihy si vychutnávam naplno a tie horšie sa snažím rýchlo preskočiť.
Samozrejme, depky sa nevyhýbajú ani mne, ale som optimista a žijem pre tie pekné okamihy, ktoré budú a ja viem, že budú...
neteším sa už takmer z ničoho, aj keď dosiahnem čo chcem nejak ma to nenadchne...začal som si uvedomovať, že starnem a teraz sa snažím postíhať veci čo mali byť teoreticky už dávno za mnou...
nič ma nebaví, aj pri PC často sedím už iba zo zvyku...keby zomriem tak by mi na pohreb prišlo iba pár ľudí lebo mňa aj tak skoro všetci prehliadajú...
--Prednedavnomsom si nieco podobne uvedomil--
"Ste spokojni s tym ako zijete ?"
--Tomu ver ze ano--
"Zijete naplno, alebo kracate s davom a roky vam plynu... Co je pre vas zmysel zivota ?"
--Zit tak ako zijem doteraz co najdlhsie--
"Keby ste zomreli zajtra, povedali by ste si: "Zil som naplno" a odisli by ste s usmevom na tvari ?"
--Predpokladam ze asi ano
ale keby som zajtra zomrel, bol by som spokojny.
nie som spokojná s tým ako žijem ale fakt sa snažím robiť všetko najlepšie ako viem ale asi som naprogramovaná nato aby som všetko pohnojila.asi nežijem na plno, roky mi plynú ale v žiadnom prípade nekráčam s davom nemám zmysel života .. mám vízie do budúcna.. nemám zmysel myslela som že som ho našla ale potom sa to posralo. keby som zomrela ? neviem asi by ma to už potom nesralo lebo by bolo po mne .. a či prídu ? tí verný hej a či by som odchádzala s úsmevom ? mám 16 .. mohla by som zomret len násilnou smrťou