Ahojte ... Mám taký problém že uz dlho nenávidim svojich rodičov. Vlastne je to odvtedy co sa narodil moj brat. Teraz ma 3 mesiace a moj život je za tie 3 mesiace peklo. Bola som jedináčik takze je to pre mna ťažké prekonať ale myslím si ze niektoré veci
Ked sa jedneho dna budes musiet starat o novorodenca, tak to pochopis.
Nieco take je nenormalne vycerpavajuce a je celkom normalne, ze su rodicia radi ked maju konecne svaty pokoj.
Miesto toho aby si sa durdila a snazila strhnut oozornost rodicov tym, ze na nich budes neprijemna (samotny napad "odstahujem sa" je presny opak toho, co by si mala robit) im skus pomahat.
Koniec koncov - cim viac im ulahcis starostlivost o brata, tym viac casu a energie budu mat na teba.
nie si hlúpy rozmaznaný fracek.
si sebecký hlúpy rozmaznaný fracek.
skús sa pozrieť chvíľu na to trojmesačné dieťa, na jeho malý svet. ešte nevie samo nič, len dýchať a kývať rukami nohami. tak ak máš v tej rozmaznanej egoistickej hlave kúsok mozgu, mala by si celkom jasne vidieť, že kým je mimino ODKÁZANÉ na starostlivosť rodičov, na 14-ročné dievča (ktoré si o mesiac založí fórum, či môže byť tehotná, lebo je strašne dospelá) bude menej času, lebo sa predpokladá, že v tomto veku už vie fungovať samostatne. alebo potrebuješ ešte prebaliť a nakŕmiť??
mimochodom, ak chceš od matky viac pozornosti, odlož urazenú pýchu, a skús jej napríklad ponúknuť, že jej pomôžeš.
Je to malé dieťa, pre pána...narozdiel od teba sa nevie samo najesť, obliecť, umyť...nedokáže to.
Keď to bude vedieť, určite sa to zmení.
Jasné, neviem ako veľmi sa zmenili tvoji rodičia, možno to bolo pre teba naozaj radikálne, keď si tak dlho žila bez súrodenca. No máš dosť rokov na to, aby si pochopila, že nikdy v živote sa nebude všetko točiť len okolo teba. Aj keby si neviem ako chcela. A toto môže byť dosť podstatná lekcia do života. (=
Tak to skús prehryznúť, povzniesť sa nad to a správať sa ako veľké dievča, ktoré mamine s mimčom pomôže a tým sa s ňou opäť zblíži. (=
A hlavne, neutekaj od nich. Jednak by sa to nepodarilo, boli by z toho len problémy, ale najmä, vaši by ťa už mali navždy zafixovanú ako nezodpovednú, rozmaznanú a egocentrickú húsku. A to určite nechceš (=
dpc no to je tragédia že rodičia sa na teba spoliehajú že sa vieš o seba postarať sama (lebo už na to vek máš, rozum bohužiaľ nie) a nevenujú ti toľko pozornosti pretože sa musia starať o bábätko ktoré sa o seba nepostará
rozum nikde, fakt. možno keď prestaneš trucovať tak si ťa začnú konečne všímať, teraz nemajú dôvod.
ešte vždy sa môžeš hodiť na zem a poplakať si. len pozor aby parkety nenapuchli...
ako chapem aj prispevky ostatnych, ale nie je uplne v poriadku, ked ta ani nepozdravia..
ked som sa narodila ja po bratovi, tak brat mal 3 roky, pochybujem, ze vtedy nanho zacali uplne srat, ved aj o trojrocne dieta sa treba starat.. ale evidentne si myslia, ze si uz dost stara na to, aby na teba srat mohli
jasne, ze o male miminko sa treba starat vela a to si musis uvedomit aj ty, ale aj oni by si mali uvedomit, ze maju 2 deti a nie jedno
co samozrejme nepomoze, ked to napisem do fora, len dajme tomu, ze nie som az tak poburena, ako ostatni, kedze sa viem vcitit aj do teba
zájdi za dákou psychologičkou, tu ti nik nepomôže, len ťa zondia.. (a v podstate majú pravdu)
Toto je tak obohratý prípad.. strašne veľa ľuďom sa toto stáva, ale neviem, v 14stich by si už mohla byť trošku vyspelejšia.. možno ťa to prejde časom, ale každopádne, psychologičku- pokecaj s ňou
neutekaj nikde pochop ze tvoj brat je male dieta a ty si velka skus sa porozpravat s rodicmi alebo len z mamou spytaj sa jej ci ta este lubia a narovinu jej povedz ze ti chyba ich pozornost a plac pri tom ,,, uvidis ze ti to mama vysvetli preco je to tak ako to je
hm.. budes si musieť zvyknut ale co som pocula tak väcsinou to takto byva ze sa ti zda ze rodicia na teba kaslu ale oni maju teraz len o ešte jednu veľku starost navyse
Povedz rodičom normálne že máš pocit že sa ti nevenujú tak akoby mali. Musia si preboha nájsť čas aj na teba. Síce už niesi bábätko ale v podstate si ešte tiež dieťa. A očividne sa cítiš opustená a máš pocit že ta už nemajú radi.
Stáva sa dosť často že ked príde nové dieťa na to staré sa akosi zabudne.
Skús sa o tom porozprávať s rodičmi alebo so starkou. Nemali by ťa zanedbávať.
@14 jj kokoti sú všetci čo tu vôbec niečo napísali čo oni ju majú čo zanedbávať však ona to dieťa malé isto prebaluje a robí všetko okolo a oni sa na ňu ja tak vyprdli ani jesť jej nedávajú treba ich určite nenávidiet
@anniedecadence moja mati robi v taliansku a otec poobede pracuje, sestra studuje a nemam problem si navarit a postarat sa o seba. a to som mal prednedavnom 15 takze ak ma nejaky problem mala by navstivit psychologa (alebo psychiatra)
Ja som mala taký istý problém, keď sa do rodiny narodil synovec, cítila som sa odstrčená a to som mala už 16-17 rokov... Ale potom som to brala fajn, lebo ma prestali všetci sledovať čo robím, s kým som a dostala som viac slobody
@poke ja som naopak milo prekvapeny ze sa tu nenasiel nejaky genius s pokrivenymi napadmi ako si vynucovat pozornost.
Najlepsie co totiz moze urobit je, ze si s rodicmi pohovori (nech vidi, ze ju stale maju radi) bez pokusov o citove vydieranie à la "chcem odist z domu", ktorymi si len prihorsi.
A zmierit sa s tym, ze mladsiemu bratovi sa bude v dohladnej dobe dostavat ovela viac pozornosti.
nepreháňate to všetci trochu? Veď hej, áte pravdu, že by mala byť samostatná, ale keď juokolie ignoruje? ... Teda, neviem nakoľko je to všetko pravda, a či to trošku nezveličuješ, ale predsa nemôžte tvrdiť, že je v poriadku, keď sa jej nepozdravia rodičia... neviem, keď bude braček starší,bude to lepšie, určite si nakoniec nebudeš vedieť bez neho predstaviť život.
@barky presne tak, nič z toho som nenapísal, len zisťujem, že keď som bol nový, a niečo podobné sa spŕchlo, tak že vo všetkom som vinný ja, ale momentálne zisťujem aj keď sa na tom smejem, že tu sú tak nehorázne neempatický ľudia, ktorí síce majú tak polovičnú pravdu no zbytok je len hromada zdrbu
ide o to, že si viem predstaviť namiesto tej použivateľky iného známejšieho používateľa a istotne by reakcie vyzerali inak...
nedosudzujem to, už to poznám dávno ale je to úsmevné
ako sorry nedá mi nevyjadriť sa ku komentárom... ako vam tu poniektorým dobre jebe.. prečo jej tak vulgarne nadavate?? ved aj ona je ich dieta.. ona sa tu predsa nestazuje na to, ze jej neutieraju rit, ale na to, ze jej niekedy ani neodzdravia.. ved ma len 14, tak myslim, ze je na mieste, aby sa rodicia aj jej spytali ako sa ma/co nove v skole atd..
@kajooooooooooooooooooooooooooo no a co ja otca nemam a matka robila na tyzdnovkach od mojich 13tich a nevytahujem sa.. tak jej to proste chyba, za to nie je pica.. ale zrejme to, ze si bol sam, nejako poznacilo tvoje intelektualne dospievanie, kedze jej za toto nadavas..
@9@slniecko1777 presne... prečo píšu, že si sebecká, keď je pravda, že tvoji rodičia majú dve deti a nie jedno, majú sa aspoň trochu zaujímať aj o teba
Celý život bola jedináčik, má štrnásť, bola zvyknutá na pozornosť, tak nezvláda ten rapídny obrat. Chcela by som na vašom mieste vidieť ju. Nie každé dieťa to zvládne a je uvedomelé a chápavé, aby to prešlo a hneď zaraz si zvyklo.
A myslím, že každého zlomí, ak mu nie je venovaná pozornosť, aj keď ide trebárs len o kamaráta, či partnera - a tu ide o rodičov.
Veď písala, že ju ani nepozdravia a to tiež nie je v poriadku.
Rada: Skús mamke pomôcť, popratať, alebo s bábom pomôcť. Skúste sa viac rozprávať. Naozaj sa o bábätko treba starať oveľa viac ako o teba, veď ono by bez mamky neprežilo ani len tri hodiny, čo ty zvládneš ľavou zadnou.
Skús využiť, že si nájdeš koníčky, alebo nejaké hobby a to rozvíjaj, choď s kamarátkami von, rob šport - hlavne sa nepútaj k myšlienkami, že nutne potrebuješ rodičovskú prítomnosť. Budú chvíle v živote, keď budeš proste sama a budeš sa musieť sama o seba postarať, nie vždy tu pre teba niekto bude. Rodičov by si nemala nenávidieť, iných nemáš a i keď sa ti teraz nevenujú toľko ako predtým, uvidíš, že sa to časom zmení. Skús si pre predstavu otvoriť modrykonik.sk a uvidíš aké vyčerpanie prináša mamám starostlivosť o dieťa.
A skús neznenávidieť brata, lebo sa to bude s tebou vliecť celý život, vážne.
A neboj sa, keď podrastie a ty si zvykneš takto fungovať, bude lepšie. Je to len o zvyku.
a ako ja ťa chápem, ale radu ti dať neviem bohvieakú, človek potrebuje vedieť, že v okolí má aj nejakú rolu a že ho ľudia neignorujú, nie to ešte keď sa to deje v rodine, celkovo som rád, keď mi spolužiaci pozdravia, čiže ťa ASI chápem ale rada? asi to strpieť, vydiskutovať, neviem ako sa veci majú, nevidím do všetkých dôsledkov kde by ťa mohli moje rady zaviesť ak by si ich dodržala,čiže nechcem do toho šprtať veľmi
ale také porozprávanie sa o tom môžeš skúsiť, každopádne odsťahovanie sa je závažné rozhodnutie ktoré podľa opisu hore by som určite neriskol
ale tie reakcie sú prehnané, nemyslím si že človek je rzmaznaný fracek len kvôli tomu, že tuží po inej pozornosti než len o tom, že mi dajú jesť
Ja tie reakcie chápem, keď niekto napíšem, že nenávidí svojich rodičov na základe toho, že mu nevenujú pozornosť ako inokedy, no je to proste trošku prijebané nemyslíš? Ja nenávidím buzerantského policajta čo mi zabil bratranca a zariadil si to tak, že nebol ani len suspendovaní, nenávidím skurveného Tomiho Popoviča za to ako vyjebáva deťom mozog z hlavy a tie ho za to oslavujú, ale nenávidieť rodičov kvôli zníženiu pozornosti? Ešte k tomu keď vám pribudlo do rodiny malé dieťa? Ako je pravda, že sa ti majú venovať rodičia aj naďalej, ale pochybujem, že ti jesť nedajú alebo ti teraz nekúpia do školy zošity, máš štrnásť, porozprávať sa s nimi podľa všetkého dá, a čo viac ako toto potrebuješ? Aby obaja rodičia nechali teraz novorodenca byť a poďme spolu do ZOO? Od teba tiež nemohli odbehávať aj keď by sa možno chvíľami radšej jeden druhému venovali a neverím dpč že proste nie sú kompromisy v ktorých môžete byť zapojení obaja súrodenci a aj keď by za normálnych okolností mali takéto veci vymýšlať rodičia zrejme sú dosť pod tlakom tak to skús za nich spraviť ty a podať návrhy, fakt už predsa nie si malé decko, aj keď sa tak teda fakt správaš. Ty chceš teraz ísť niekde sama bývať dobre? Tak to som zvedavý ako sa budeš úžasne cítiť keď rodina, ktorá na teba nemá čas a ty si z toho v péčku nebude odrazu ani len pri tebe...
Ja byť tebou, tak by som hlavne neriešila veci tak emotívne. Určite máš rodičov rada, len si smutná z toho, že majú na teba teraz menej času. Na jednej strane súhlasím s tým, že si bola zvyknutá na to, že všetka ich pozornosť šla tebe a teraz tú pozornosť nemáš. Na druhej strane tiež nie je dobre, ak rodičia i starí rodičia všetku starostlivosť presunú iba na nový prírastok do rodiny a na teba zabúdajú.
Ja byť tebou sa skúsim porozprávať s mamou a nájsť nejaké riešenie. Povedz jej, že chápeš, že nemôže byť s tebou toľko čo predtým, ale že ju ešte stále potrebuješ. A si z toho smutná. Navrhni, že jej trebárs pomôžeš s niektorými prácami doma (varenie, upratovanie), ale chcela by si aby napríklad raz za týždeň si vyhradila čas iba na teba a pôjdete spolu do kina alebo na nákupy alebo sa iba tak porozprávate. Hlavne to rieš s kľudom, pretože hnev a plač ešte nikomu nepomohli. Viac - TS
@slniecko1777 Rodičia krsniatka mojej mamy sa rozišli a 7 rokov bola jedináčik. Teraz majú obaja jej rodičia bábätka a ona zažíva presne to čo ty.
Nie je to len v tebe ako niektorí píšu pre teba ako jedináčika to je zásadná zmena a je normálne že to nesieš takto ťažko. Môžeš a nemusíš byť rozmaznaná ale u detí je toto úplne NORMÁLNA reakcia. Môj stredný brat mal tri roky keď sa narodil najmladší a tiež dlho žiarlil a nebol ani jedináčik. Dôležité je že rodičia by ťa nemali odkopovať ale mali by sa pokúsiť ti to zľahčiť. Nemala by si mať ten pocit že ťa odkupujú. Napríklad nech si aspoň jeden z nich s tebou každý týždeň niekam vyjde. Teda aj keď je pochopiteľné že všetku pozornosť potrebuje to malé nesmú na teba zabudnúť a to by im mal nejaký psychológ alebo iný rodič alebo ty vysvetliť. To nie je sebectvo.
Rodičia ti musia pomôcť túto zmenu prekonať.
PS: To s odsťahovaním je blbosť. Cítiš sa zranená, túžiš po pozornosti a tej sa ti nedostáva tak sa sťahuješ ale to je blbosť. Ak si ich doteraz mala rada a oni teba tak až to spracuješ tak to stále bude platiť.
vy ste dobre prijebaní niektorí, by som chcela vidieť jak by ste reagovali vy, keby máte 13 a nikto o vás doma ani nezakopne.....
skús sa s nimi porozprávať, myslím si, že to, že ťa ani nepozdravia je dosť veľký extrém a hoci bábatko je náročné , ale zabúdať na prvé dieťa mi tiež nepríde úplne v poriadku...
Nchapem ako niektori ludia tu taktoo krutoo urazaju dotycneho..priom situacia moze byt naozaj taka ze na nu seru..najlahsie je nirkoho vysmiat pokritizovat ale sucit? To dokaze ovela menj ludi..uz som o viackrat pisala TU NA BIRDZI BY SOM SA NIKDY Nezdvoverovala so svojimi poblemami vacsina ta aj tak len vzdycky spinda a naozajstnej pomoci sa u clovek nedocka
No....pozri, ja mám 2 ročného synovca a pár týždňovú neterku, keď sa synovec narodil, bol jediným bodom na zemi, pre ktorý som žila, doslovne. Niečo ako svetlo uprostred tmy. Mám ho neuveriteľne rada a aj neterku. A asi sa to nedá porovnať, ale keď sme u nich, som s nimi, užívam si ich prítomnosť, tie dve malé nevinné zlatíčka, pre ktoré by som dala čokoľvek.
Skús sa k tomu aj ty tak postaviť určite by ti to pomohlo viac ako toto stresovanie. Ja chápem že to máš teraz eh...okej, na teba je to ťažké. Skús sa z tým zmieriť. Rodičia ti žijú, sú zdravý a starajú sa o malé dieťatko a ty predsa nie si taká malá, aby si potrebovala ich 24 hodinovú starostivosť denne.
Ale vieš, ako sa na to tak pozerám, podľa toho, ako ťa vychovali sa nečudujem, že sa starajú teraz iba o malého, rovnako ako pri tebe. Takže vo vašej rodine bude ďalšie egoistické dietko, ktoré si myslí, že sa svet točí okolo neho.
Tak veľa šťastia
Akurát mi mama nedávno vravela, že sa s tatkom čudovali, ako som dobre zniesla, keď sa mi narodil brácho... vraj som sa dovtedy zvykla hádzať o zem, rozmaznaný spratek, všetko sa točilo okolo mňa.. a potom som sa skludnila, sama sa hrala v izbe a stále som ho chodila kontrolovať, či je v poriadku. mala som 3 roky.
Neviem, podľa mňa si musíš pomôcť iba sama, svojim prístupom.. Babatko malinkee, teš sa z neho! Čo keby si ho išla niekedy s maminou kočíkovať alebo niečo, porozprávate sa... venuj sa aj ty jemu a zároveň budeš aj s tvojimi rodičmi, nečakaj, že odhodia malé decko a prídu za tebou.
Však počkaj do puberty. Nakúpiš tehly, maltu, zamuruješ vchod do izby a von budeš utekať oknom, len aby si mala pokoj od rodičov. Na tento internet by mal byť nejaký detský zámok ako na aute alebo niečo by mali vymyslieť do kelu.
A pozdravíš ich vôbec ty, keď prídeš alebo čakáš, že si ťa všimnú a pozdravia ťa prví, a ak to nespravia, vysvetlíš si to tak, že ich nezaujímaš a kašlú na teba?
Ale ved oni ťa ľubia ! Však počkaj až tvoj brat Martinko začne robiť prvé kroky a ty budeš mocť byť pri tom učiť ho nové veci. Budeš jeho velka mudra sestra a on ťa bude musieť posluchať. A nie si hlupy rozmaznany fracek je normálne že ťa to štve v tomto veku,a ked si už bola tak dlho zvyknutá že sa venuju len tebe. Ale ty máš dobré srdce a určite ťa budu mať ešte radšej ked uvidia že si rozumná mladá slečna čo nemyslí len na seba, a aj ked má občas svoje nálady dokáže , že už nie je male dieťa a všetko sa bude točiť len okolo nej.
no ty si riadna hepa, mne keby že sa narodí brat, tak výskam od radosti...
si sebecká, o to male sa treba starať, ty im čo nepomôžeš, začleň sa do rodiny a nebuď bokom, vypada to, že si veľmi ale veľmi egoistická....
nečudujem sa že reveš bokom v izbe, myslim, že koruna z hlavy by ti nespadla
@zajkousko To je ten ďalší prípad. Alebo ju nabúcha v 15 - 16 niekto s jej rozumom a s mamou budu pestovať spolu dve deti. A potom budu spolu tráviť kopu času koľko len chce.
Boze moj to je problem moja mama sa vydala druhy krat,otca mam v Londyne ktory ma tiez druhe manzelsto, cez mamu sa mi narodil bracek ked som mala 10 rokov bola som najstastnejsie dieta na svete chcela by som si to zopakovat este raz ten krasny pocit a ked som mala presne 14 sa mi cez otca narodila sestricka, okamzite som isla za nou sama lietadlom obdivovat svoju sestricku, dalsi krasny pocit a tiez si ma nevsimali ani som to nechcela mala by som s toho blby pocit ze si vsimaju mna viac a nie maleho braceka alebo malu sestricku. Hlavu hore prosim ta.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
55 komentov
to ta tak jebe ze ta fotrovci nepozdravia? a caj si postavit vies, ci oni vsetko robili za teba?
Nieco take je nenormalne vycerpavajuce a je celkom normalne, ze su rodicia radi ked maju konecne svaty pokoj.
Miesto toho aby si sa durdila a snazila strhnut oozornost rodicov tym, ze na nich budes neprijemna (samotny napad "odstahujem sa" je presny opak toho, co by si mala robit) im skus pomahat.
Koniec koncov - cim viac im ulahcis starostlivost o brata, tym viac casu a energie budu mat na teba.
si sebecký hlúpy rozmaznaný fracek.
skús sa pozrieť chvíľu na to trojmesačné dieťa, na jeho malý svet. ešte nevie samo nič, len dýchať a kývať rukami nohami. tak ak máš v tej rozmaznanej egoistickej hlave kúsok mozgu, mala by si celkom jasne vidieť, že kým je mimino ODKÁZANÉ na starostlivosť rodičov, na 14-ročné dievča (ktoré si o mesiac založí fórum, či môže byť tehotná, lebo je strašne dospelá) bude menej času, lebo sa predpokladá, že v tomto veku už vie fungovať samostatne. alebo potrebuješ ešte prebaliť a nakŕmiť??
mimochodom, ak chceš od matky viac pozornosti, odlož urazenú pýchu, a skús jej napríklad ponúknuť, že jej pomôžeš.
Keď to bude vedieť, určite sa to zmení.
Jasné, neviem ako veľmi sa zmenili tvoji rodičia, možno to bolo pre teba naozaj radikálne, keď si tak dlho žila bez súrodenca. No máš dosť rokov na to, aby si pochopila, že nikdy v živote sa nebude všetko točiť len okolo teba. Aj keby si neviem ako chcela. A toto môže byť dosť podstatná lekcia do života. (=
Tak to skús prehryznúť, povzniesť sa nad to a správať sa ako veľké dievča, ktoré mamine s mimčom pomôže a tým sa s ňou opäť zblíži. (=
A hlavne, neutekaj od nich. Jednak by sa to nepodarilo, boli by z toho len problémy, ale najmä, vaši by ťa už mali navždy zafixovanú ako nezodpovednú, rozmaznanú a egocentrickú húsku. A to určite nechceš (=
rozum nikde, fakt. možno keď prestaneš trucovať tak si ťa začnú konečne všímať, teraz nemajú dôvod.
ešte vždy sa môžeš hodiť na zem a poplakať si. len pozor aby parkety nenapuchli...
Zmier sa s tým, inak neprežiješ!
ked som sa narodila ja po bratovi, tak brat mal 3 roky, pochybujem, ze vtedy nanho zacali uplne srat, ved aj o trojrocne dieta sa treba starat.. ale evidentne si myslia, ze si uz dost stara na to, aby na teba srat mohli
jasne, ze o male miminko sa treba starat vela a to si musis uvedomit aj ty, ale aj oni by si mali uvedomit, ze maju 2 deti a nie jedno
co samozrejme nepomoze, ked to napisem do fora, len dajme tomu, ze nie som az tak poburena, ako ostatni, kedze sa viem vcitit aj do teba
Toto je tak obohratý prípad.. strašne veľa ľuďom sa toto stáva, ale neviem, v 14stich by si už mohla byť trošku vyspelejšia.. možno ťa to prejde časom, ale každopádne, psychologičku- pokecaj s ňou
na birdzi pomoc nenájdeš
ale najde mozno jej tu niekto otvori oci
Povedz rodičom normálne že máš pocit že sa ti nevenujú tak akoby mali. Musia si preboha nájsť čas aj na teba. Síce už niesi bábätko ale v podstate si ešte tiež dieťa. A očividne sa cítiš opustená a máš pocit že ta už nemajú radi.
Stáva sa dosť často že ked príde nové dieťa na to staré sa akosi zabudne.
Skús sa o tom porozprávať s rodičmi alebo so starkou. Nemali by ťa zanedbávať.
alebo aj ozvalo sa dalšie decko
Najlepsie co totiz moze urobit je, ze si s rodicmi pohovori (nech vidi, ze ju stale maju radi) bez pokusov o citove vydieranie à la "chcem odist z domu", ktorymi si len prihorsi.
A zmierit sa s tym, ze mladsiemu bratovi sa bude v dohladnej dobe dostavat ovela viac pozornosti.
ide o to, že si viem predstaviť namiesto tej použivateľky iného známejšieho používateľa a istotne by reakcie vyzerali inak...
nedosudzujem to, už to poznám dávno ale je to úsmevné
Celý život bola jedináčik, má štrnásť, bola zvyknutá na pozornosť, tak nezvláda ten rapídny obrat. Chcela by som na vašom mieste vidieť ju. Nie každé dieťa to zvládne a je uvedomelé a chápavé, aby to prešlo a hneď zaraz si zvyklo.
A myslím, že každého zlomí, ak mu nie je venovaná pozornosť, aj keď ide trebárs len o kamaráta, či partnera - a tu ide o rodičov.
Veď písala, že ju ani nepozdravia a to tiež nie je v poriadku.
Rada: Skús mamke pomôcť, popratať, alebo s bábom pomôcť. Skúste sa viac rozprávať. Naozaj sa o bábätko treba starať oveľa viac ako o teba, veď ono by bez mamky neprežilo ani len tri hodiny, čo ty zvládneš ľavou zadnou.
Skús využiť, že si nájdeš koníčky, alebo nejaké hobby a to rozvíjaj, choď s kamarátkami von, rob šport - hlavne sa nepútaj k myšlienkami, že nutne potrebuješ rodičovskú prítomnosť. Budú chvíle v živote, keď budeš proste sama a budeš sa musieť sama o seba postarať, nie vždy tu pre teba niekto bude. Rodičov by si nemala nenávidieť, iných nemáš a i keď sa ti teraz nevenujú toľko ako predtým, uvidíš, že sa to časom zmení. Skús si pre predstavu otvoriť modrykonik.sk a uvidíš aké vyčerpanie prináša mamám starostlivosť o dieťa.
A skús neznenávidieť brata, lebo sa to bude s tebou vliecť celý život, vážne.
A neboj sa, keď podrastie a ty si zvykneš takto fungovať, bude lepšie. Je to len o zvyku.
ale také porozprávanie sa o tom môžeš skúsiť, každopádne odsťahovanie sa je závažné rozhodnutie ktoré podľa opisu hore by som určite neriskol
ale tie reakcie sú prehnané, nemyslím si že človek je rzmaznaný fracek len kvôli tomu, že tuží po inej pozornosti než len o tom, že mi dajú jesť
Ja byť tebou sa skúsim porozprávať s mamou a nájsť nejaké riešenie. Povedz jej, že chápeš, že nemôže byť s tebou toľko čo predtým, ale že ju ešte stále potrebuješ. A si z toho smutná. Navrhni, že jej trebárs pomôžeš s niektorými prácami doma (varenie, upratovanie), ale chcela by si aby napríklad raz za týždeň si vyhradila čas iba na teba a pôjdete spolu do kina alebo na nákupy alebo sa iba tak porozprávate. Hlavne to rieš s kľudom, pretože hnev a plač ešte nikomu nepomohli. Viac - TS
Nie je to len v tebe ako niektorí píšu pre teba ako jedináčika to je zásadná zmena a je normálne že to nesieš takto ťažko. Môžeš a nemusíš byť rozmaznaná ale u detí je toto úplne NORMÁLNA reakcia. Môj stredný brat mal tri roky keď sa narodil najmladší a tiež dlho žiarlil a nebol ani jedináčik. Dôležité je že rodičia by ťa nemali odkopovať ale mali by sa pokúsiť ti to zľahčiť. Nemala by si mať ten pocit že ťa odkupujú. Napríklad nech si aspoň jeden z nich s tebou každý týždeň niekam vyjde. Teda aj keď je pochopiteľné že všetku pozornosť potrebuje to malé nesmú na teba zabudnúť a to by im mal nejaký psychológ alebo iný rodič alebo ty vysvetliť. To nie je sebectvo.
Rodičia ti musia pomôcť túto zmenu prekonať.
PS: To s odsťahovaním je blbosť. Cítiš sa zranená, túžiš po pozornosti a tej sa ti nedostáva tak sa sťahuješ ale to je blbosť. Ak si ich doteraz mala rada a oni teba tak až to spracuješ tak to stále bude platiť.
skús sa s nimi porozprávať, myslím si, že to, že ťa ani nepozdravia je dosť veľký extrém a hoci bábatko je náročné , ale zabúdať na prvé dieťa mi tiež nepríde úplne v poriadku...
Skús sa k tomu aj ty tak postaviť určite by ti to pomohlo viac ako toto stresovanie. Ja chápem že to máš teraz eh...okej, na teba je to ťažké. Skús sa z tým zmieriť. Rodičia ti žijú, sú zdravý a starajú sa o malé dieťatko a ty predsa nie si taká malá, aby si potrebovala ich 24 hodinovú starostivosť denne.
Ale vieš, ako sa na to tak pozerám, podľa toho, ako ťa vychovali sa nečudujem, že sa starajú teraz iba o malého, rovnako ako pri tebe. Takže vo vašej rodine bude ďalšie egoistické dietko, ktoré si myslí, že sa svet točí okolo neho.
Tak veľa šťastia
co si cakala? ja som bola 19 rokov jedinacik a potom lala ho, babatko. a bola to sranda, bolo mi jasne, ze sa vacsina pozornosti bude venovat jemu.
a pomahas jej vobec? dokazes aj ty svojho surodenca postrazit, nakrmit, prebalit?
Neviem, podľa mňa si musíš pomôcť iba sama, svojim prístupom.. Babatko malinkee, teš sa z neho! Čo keby si ho išla niekedy s maminou kočíkovať alebo niečo, porozprávate sa... venuj sa aj ty jemu a zároveň budeš aj s tvojimi rodičmi, nečakaj, že odhodia malé decko a prídu za tebou.
si sebecká, o to male sa treba starať, ty im čo nepomôžeš, začleň sa do rodiny a nebuď bokom, vypada to, že si veľmi ale veľmi egoistická....
nečudujem sa že reveš bokom v izbe, myslim, že koruna z hlavy by ti nespadla
a čo najde si frajera a na rodičou si ani nespomenie, lebo bude vysedávať s ním po krčmách, slopať a huliť