Nechaj mi kľúče

od svojich nálad,

budem tvoj kastelán.




Mokrý

pastel mám,

keď pršíš.

Vyfarbím ním

tvoje krehké nebo,

modrý

porcelán.




Ľahko,

niekoľko bleskov

pokrája v marci

maľované nebo

ako marcipán.




Nenechám

roztiecť sa farby

na črepoch.

Do jedného

všetky pozbieram




a začnem odznova.




Nech tvojim kvetom

nechýba obloha.

 Báseň
Komentuj
 fotka
bot  12. 3. 2022 02:16
Úžasné!
 fotka
kemuro  27. 4. 2022 16:35
Mimoriadne vydarené metafory a citlivo poňaté prirovnania. Nehovoriac o melodike.
Napíš svoj komentár