vstáva prikrytý zeminou
dostáva podnety
od trávy
steblá ho pichajú
do dlaní
slová ho pichajú do srdca
úsmev mu zaspáva na tvári
zas vraví
vraj nebýva na teba
nahnevaný
keď vyzeráš
až príliš
ako nevyhnutná
neha ženy
ktorá hladí a
hľadí so mnou
do budúcna
pri oltári
iba expresívne tvary
slov a tvojho tela
sprevádzajú moje dni
a hlavne noci
a riadky básní
medzi
rebrami
a čiarami
hranicami
nebránim
tiecť riekam dotykov
prstami a perami
tak daj mi
atrament
a trošku vody
nech zmyjem
zvyšky hliny
a napíšem
zas nové rýmy
kde ležíme už spolu
prikrytí nie hlinou
ale perinami
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
4. 8.augusta 2023 15:36
tebe bych i cele moje srdco dal
Napíš svoj komentár