Blogy - 479. stránka
Nepodaril sa mi blog
A je mi to ľúto. Proste píšem píšem a zrazu dačo stlačím a sa mi to celé vymazalo a je to fuč. Najviac ma mrzí, že som fakt bola hrdá na prvý odstavec. Asi som sa priveľmi snažila. A takto to dopadlo, no. Ľudská sláva, suchá tráva. Alebo poľná, už... Ďalej »
Poetica XIII
Pod Lunou dva tiene svetlom halené, prsty ziabe slabý mráz, bytosti predtým sebe stratené, srdcia plné brázd, pomaly hoja Na tónoch huslí do noci hrajúcich, a zo strún emocie behajúc, zrýchlený tep dvoch srdcí horúci, a oni smejúc, ... Ďalej »
Zabudnutá minulosť
MINULOSŤ ... (výpis z môjho denníka z roku 2007) po rukách mám drobné ranky ... prišla som na princíp čiernych a bielych guličiek ... ale tomu hajzlovi to nič nerobilo ... hlavou mi behajú myšlienky ako splašené kone ... nestačím ich sledovať ani zachytiť ... otázky ... odpovede ... ... Ďalej »
Z denníka veľkej druháčky - 1. časť
Milý denníček, keď som písala minulý rok Denník malej prváčky, ešte som netušila, že bude aj pokračovanie. Život je však samé prekvapenie, a tak som sa jedného krásneho dňa od pani profesorky dozvedela, že si budem musieť potrápiť tú svoju "inteligentnú" (dúfam, že je dostatočne cítiť tú iróniu) hl Ďalej »
Iba taký tanec prstov
Rýmovačka bez zmyslu a bez rozmyslu, prudko improvizačná. Boli ste varovaný. Rozpustiť si telo v daždi, z oblasti tiecť do oblasti, korodovať vaše gýče, trhať, dáviť vaše biče. Trhať putá, zvešať masky, kryť sa do kníh a za krásky, ... Ďalej »
PRÍLEŽITOSŤ NA ŽIVOT
PRÍLEŽITOSŤ NA ŽIVOT Už som sedel na mise, keď sa dvere zrazu otvorili. Bola to Laura. Prekvapená, že tam niekoho vidí, na chvíľu stuhla. Potom bez slova, akoby nič zvláštne, sa otočila a stiahla nohavice. Fakt som mal náhle pred... Ďalej »
Skutočný príbeh, 19. 12. 2014 15:31 2
Čo chcem povedať??
Ničte ma, kopte, súďte hlupáka zo mňa robte nezáleží mi na tom, je mi to jedno to čo ma trápi je, že sme si okolo seba spravili biedno kto ešte na nikoho neukázal prstom?? Koľkí si môžu povedať, že si neprešli tým krstom, a koľkí z tej kopy... Ďalej »
Úvaha, 19. 12. 2014 14:00
Vysnivaný princ 2
"Hej všetci nechajte ju" smiala sa Laura. Odišli na miesta ale stále po nás pokukovali. Laura mi o nich rozprávala, aký su, že sa niekedy spravajú ako malé deti. Deň ďalej pokračoval v pohode, všetci boli milí a snažili sa ma chápať. Zo školy som odchádzala s úsmevom na tvári. Už... Ďalej »
Zadarmo sa dnes nenosí
Pomaly končím školu a cítim sa strašne zbytočný a neužitočný. Povedal som si teda, že si nájdem robotu. Napísal som do spoločností o ktorých si myslím, že by sa mi mohlo páčiť v nich pracovať. Všade rovnako: ,, Pošlite životopis a my sa Vám ozveme. ´´ Nikto sa neozval. Potom som im teda písaval,... Ďalej »
Prsteň pre svet
Dokážeš nájsť niečo nové?? Niečo, čo ti neponúknu obchody veci, miesta okolo ktorých kráčaš, vieš ktoré?? Tie, do ktorých nevedú pred tvojimi dverami schody sedíš v autobuse a hľadíš do okna, alebo bezducho zaspávaš pri pohľade do blba bránia tvojej ceste vpred zhodené drevené prkná, že chôdza... Ďalej »
Úvaha, 18. 12. 2014 16:52
Prečo sa veci dejú,,. ?
Moja bývalá priateľka mi v takom tom porozchodovom (ešte komuniatívnom) období vnukla myšlienku, ktorou sa ona začala zaoberať. Naozaj sa veci dejú náhodne? Nie je to tým, že sa niekomu niečo má stať? Niekto to volá karma ale ja tomu žiadny názov nedávam. Radšej poviem, že vecí sa... Ďalej »
Verejná poprava
Hromadná doprava. Aké to skvelé miesto. Stretávajú sa tu ľudia rôznych tried, vekových kategórií, zamestnaní, názorov, hudobných štýlov, vkusu na oblečenie, vierovyznania... Nastupuješ do dlhej, hranatej veci s dvoma alebo troma nápravami. Rútiš sa dolu ulicou. Ľudia. Starí mladí, pekný, ... Ďalej »
Vydýchnuté
Pri nočnej cigpauze hlava plná veršov. O blikajúcich oknách spiacich ľuďoch nočných tvoroch tíško spievajúcich kvapkách. Tradične nočno strohé, vydýchnuté spolu s posledným obláčikom dymu. Ďalej »