Vianočný večierok

Áno, je mi jasné, že tento názov nie je ničím zaujímavý. Presne toto som si hovorila aj ja, zatiaľ čo všetky kolegyne vyberali róby hodné Plesu v opere. Vlasy, nechty, šaty topánky. Nechcelo sa mi to riešiť. Nebolo prečo. Veď je to len obyčajný vianočný večierok, kde sa aj tak nakoniec všetci ukážu v pravom svetle. Podľa historiek z predošlých večierkov som mala pocit, že keď sa spijem bod obraz boží, nebudem si musieť vôbec nič vyčítať. Našťastie až také zlé to nebolo. Napriek tomu, že som od začiatku párty pila dvojitý gintonic ako mladá dáma na úrovni, ktorá mimochodom ako svoju róbu na toto podujatie zvolila priliehavý overal so sieťovým chrbátom a samozrejme bez akejkoľvek spodnej bielizne, stále som dodržiavala bontón a správanie dámy ma neopúšťalo. Tento stav pretrvával asi tak 2 hodiny po večeri. Potom sa to začalo pomaly spúšťať. Každý gin zapísal čiaročku, v sále istého hotela sa atmosféra stupňovala a zrazu tam bolo akosi horúco. Najprv som si ja naivka myslela, že to bolo spôsobené mojim silným drinkom. To som ale bola fakt naivka. Až pribúdajúcimi pohárikmi som začínala chápať, že to nebude len v tom. Bolo cítiť dusno. Nie, nebolo mi zle. Nechcelo sa mi vracať. To dusno spôsobovala jeho prítomnosť.

Nikdy som si neuvedomovala, aký máme vzťah. Sme kolegovia, niekedy trochu polaškujeme, zasmejeme sa, prehodíme pár slov. Je síce o pár rokov mladší odo mňa, ale vždy nájdeme nejakú spoločnú tému. Napríklad ako sa má jeho frajerka, ako sa má ten môj chlap. Pri týchto rečiach ho trošku zaleje červeň, ale inak je to v pohode. Sem tam prehodí nejakú trefnú poznámku týkajúcu sa toho, aká som len krásna a milá a sexy a bla bla. Jednoducho dal by ma dole. Týmto rečiam som až do dňa konania sa firemnej párty neprikladala nijakú dôležitosť. Ale asi som radšej mala.

Trápny úvod celej akcie, kým sa všetci usadia, pozdravia, baby navzájom poohovárajú, kto ako vyzerá. Tá či oná vo vedúcej funkcii a vystrojená akoby nemala Boha pri sebe. Zdĺhavý príhovor riaditeľa, prípitok. Pokračovanie tejto kovbojky dotvorili nekoordinovaní čašníci roznášajúci jedlo. Všetci sme to teda spokojne nahádzali do seba a mohla začať akcia. Lodičky k dotvoreniu outfitu, aby ma neohovárali, ostali ako obyčajne pod stolom, veď na tanečné kolo sú absolútne nevhodné. Vhupnutie do balerínok malo svoje čaro a spokojne sme týmto štýlom s kolegyňami odkráčali k baru. Jeden panák, druhý panák. Vraciame sa späť k nášmu stolu, aby sme sa akože príliš nedištancovali. Pri vedľajšom stole som ho zahliadla. Pohľady sa nám na chvíľku stretli, padol letmý úsmev a to bolo všetko. Obaja sme sa naďalej venovali svojej partii. Zábava sa nijako nehýbala, tak sme sa s kolegyňou opäť vybrali k zdroju, k nášmu obľúbenému miestu, k baru. Cestou sa nám ON nejako priplietol do cesty. "Júúúj baby, poďme na drink", tak zneli jeho slová. Bolo cítiť trocha ostychu, ale zjavne mal motiváciu ho prekonať. Tak sme všetci traja pristúpili k baru. Začalo ma niečo sužovať. Išli sme, jeden panák, druhý panák. Stáli sme tam pri stand by stole, prišli za nami aj ostatní, lebo sme sa očividne dobre zabávali. Drinky sa začali točiť vo veľkom a nálada bola čím ďalej lepšia. Smiech, hysterické výbuchy, ďalšie kolo na stole. Každým dúškom zo svojho afrodiziaka som cítila to rastúce napätie. Stále viac. A viac. Ešte stále som to brala ako zábavu. Dávali sme pózy na selfie a pritom sa smiali, že to bude do rodinných albumov alebo tie "prítulné" fotky pošleme partnerom. Takto to išlo ďalej, celú noc, okrem návštevy toalety (kam som chodila s kolegyňou, keďže mi už ruky natoľko oťaželi, že sa mi nedarilo rozopnúť overal) sme sa od seba ani nepohli. Ak náhodou na moment, okamžite sme sa hľadali pohľadmi. A veľmi rýchlo sme sa k sebe stále vracali. Medzitým sme si dali tančné kolá, vyjašili sme sa na parkete, smiali sa a robili sprostosti. Všetko vrámci srandy a najväčšej počestnosti samozrejme. Zrazu prišlo to, s čím sme v zápale našej zábavy vôbec nerátali. Jednoducho padla. DJ dal posledné tri pesničky na rozlúčku a začali sa zapínať svetlá. Tak sme sa ešte pohodlne usadili k môjmu stolu a vychutnávali si drinky. Debaty sa začali obracať na tie, čo má kto rád (nebavíme sa o jedle), ako to má rád a tak ďalej. Viete si predstaviť. Zrazu sme prešli k dotykom, samozrejme len takým akože nechceným. Ako tá múdrejšia z nás dvoch som zavelila, že odchádzame, že idem zavolať tomu môjmu, nech ma pekne po párty príde vyzdvihnúť.

Číslo som už ale vytočiť nestihla. V tom momente ma postrčil do wc na hotelovej chodbe, pritlačil ma o stenu a bolo to. Nechcel to spraviť na verejnosti, všetkým na očiach, keďže sme obaja šťastne zadaní. Ale späť k tej stene. Jej chlad som cítila cez sieť na overale. Bolo mi to jedno. Zaliala ma len silná páľava. Pritisol sa na mňa, ruky mi zdvihol nad hlavu a silno stisol k sebe. Vlastne som nemala najmenšiu šancu sa brániť. Teda vtedy som sa ani veľmi nechcela. Začali sme sa bláznivo bozkávať. Bozkával ma celú. Na krku, ušných lalôčkoch, na prsiach... Všade. Pritom stále jednou rukou držal moje ruky pritlačené k stene a druhou ma kde tu potiahol za vlasy. Asi presne vedel čo robiť a hlavne kedy to spraviť. Pretože každý trh mojimi vlasmi vyslal nejaký signál tam nižšie. I keď som mu celý večer opakovala, že mám frajera (o tom inak vedel už dávno) a musím ísť slušne domov, vedel, že to chcem rovnako ako on. Musel to cítiť z bozkov, dotykov, zo všetkého. To sexuálne napätie sa zrazu dalo krájať. V tom z ničoho nič prestal a spoločne, akoby nič, sme odišli z hotela. Stále nám ale bolo málo a tak sme sa vybrali do istého podniku. Akoby náhodou (aj keď si myslím, že náhody neexistujú a všetko sa deje z nejakého dôvodu) sme tam stretli kolegyňu s kolegom, boli niečo ako priatelia s výhodami. Objednali sme si ešte posledné kolo, lebo už asi všade zatvárali. Nastúpili sme ku kolegyninmu milému do auta a už sme boli na D1. Oni vpredu, my vzadu. Z nášho sedadla nebolo počuť nič iné, ako náruživé vzdychy. Aj jeho, aj moje. Asi preto šofér stále pridával hlasitosť v rádiu. Bozkával ma stále, ani na chvíľu neprestával. K bozkom sa z ničoho nič pripojili dotyky, už nie tie letmé, ale presne mierené. Bolo počuť len štrngot pánskeho opasku. A zrazu som ho mala v ruke. Bol taký. Taký. Taký. No jednoducho páčil sa mi. Nie je nič viac sexy než neskutočne nadržaný chlap. Teda okrem neskutočne nadržanej ženy, ale o tom inokedy. V sekunde sme sa od nežných bozkov dostali k tomu, že mi pritlačil hlavu dolu. Nevadilo mi to, keďže to mám rada. Ústa mi zapchal tak, že som prestávala dýchať, nieto ešte aby som niečo povedala. Tešila som sa, keď som pocítila, ako veľmi sú mu tie smiešne pohyby príjemné. Bolo to aj počuť. Keď som náhodou z času na čas zdvihla hlavu, aby som si z úst vybrala vlasy, videla som tých dvoch v predu v spätnom zrkadle. Nenápadne, ale mapovali situáciu. To ešte viac pridávalo tejto situácii na pikantnosti. Sklonila som hlavu a pokračovala v rozrobenej činnosti. Ešte viac ma to bavilo keď som vedela, že to vidia. Rovnako aj on vedel, že sa mi to páči, lebo v mojich nohavičkách, teda v overale, lebo nohavičky som vlastne nemala, tiež neostalo práve sucho. Rýchlovkou po diaľnici som dokončila, čo sme si začali, doviedla som ho tam, kam sa patrí a hrdinsky som preglgla. Zdvihla som hlavu a ani neviem ako tá cesta ubehla, už sme stáli pred mojim domom. S gráciou dámy som vystúpila z auta, slušne sa rozlúčila a zaželala všetkým dobrú noc. Už vtedy mi po rozume behali myšlienky a rôzne scenáre, ako bude prebiehať náš spoločný pracovný pondelok. Ako som predpokladala, bolo to trochu trápne aj komické, ale celú situáciu sme zvládli. Táto záležitosť ostala medzi nami dvoma, teda vlastne štyrmi a spokojne si nažívame ďalej.

Teraz tu sedím v kresle s pohárikom vínka, píšem túto príhodu z jedného vydareného večera, neustále mi pípajú smsky a kútiky úst mi trhá na úsmev.
Pretože som si istá, že týmto to neskončilo. Možnože len začalo...

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu