Blogy - 367. stránka
Ohrdnutí chlapi a zlatokopky
Ľudia, už sa uvedomte!!! Zase som naďabila na nejaký sprostý článok a tam pod ním komentáre, ktoré ako inak nesklamali. A zase nejaký chlap tam začal o tom, že ženy sú zlatokopky. A ja som dostala potrebu o tom napísať blog. Takže... Áno, zlatokopky existujú. Ale, približne... Ďalej »
To čo robí zväzok krásnym
Štvrtinové víťazstvá cez hlavu to prerastá možno je už citov príliš a možno je ich primálo, teraz si len ticho myslíš že to zvláštne slovo Nastálo nie je tohto vzťahu časťou a s nevídanou slasťou odchádza preč tak človeče lieč sa, lieč. Ďalej »
Tak ten by stál za život,,.
Celý život sa prebíjam sám obité lakte, odreté kolená a každý problém nová jazva. Najprv to bolo v pohode, stačil mi leukoplast. Ale prišli časy, kedy jazvy vrývali sa do srdca. Celý život sa prebíjam sám, každý problém má... Obité lakte a Ďalej »
Všetko stíchlo
Láska mala planúť ako večný plameň viera v úsmev mizne akosi skoro, skoro a rýchlo a dôvera?? Tá sa stráca pod hladinou ako kameň keď na hladinu padla hmla, odrazu všetko stíchlo... Za každým oknom vyklopkáva lož znie potichu ako tisícky ihličiek rozsypaný Ďalej »
Báseň, 7. 10. 2015 23:08
Lebo keď máte nádej, prežijete všetko
Asi prvý krát píšem dobre naladená. Niežeby som sa sem chodila vyrozprávať zo svojich pocitov... okej robím to. Ale veď kto nie. No a neviem (ako vždy) ako začať, tak začínam s tým že naozaj asi prvý krát v živote píšem v dobrej nálade. Neviem presne čo sa stalo, či ma to... Ďalej »
Babkine ruky
babkine ruky ako voňali, vôbec si nespomínam ako klamali hladením ako sa triasli ako vychovávali ako objímali ako mi počítali včeličky ako čítali naše Ďalej »
Nekonečno
Mám divoké sny... Sme v nich my dvaja. Stojíme oproti sebe a pozeráme si do očí. Ty v obleku a ja v tých najkrajších bielych šatách. Mám divoké sny... Sme vonku na večeri a ty mi odrazu položis tu otázku..Sprvu ti neverím, pretože ty si taký srandista..ale potom mi to dojde, kedze sa nesmejes. Ďalej »
Neviem
Tak sa pýtam, kde sa to vo mne berie? Je to milosrdnosť, slabosť , či len hlúposť , že stále dookola odpúšťam a zas a znova dúfam, že už nebudem sklamaná. Že už môžem veriť. Človek verí tomu , čomu veriť chce-a niekedy aj keď vás ten človek nepresvedčí o tom , že mu veriť môžete, tak to... Ďalej »
Rovnako ale inak
Zaspavam a zobudzam sa v rovnakej izbe ako vtedy ked som pisala tie hrozne depresivne blogy. Holuby uz nevibruju a vsetko je tak nejak... rovnako ale predsa inak. Pozeram sa do tmy na svetla nocnej Bratislavy a premyslam....co zazijem, co ma caka, ci budem takto rekapitulovat o rok znovu na t Ďalej »
Motivácia?
Láska? .. táto téma ma ťaží a zároveň teší na srdci. Každý jeden z nás ju má možnosť zazrieť kdekoľvek a nemusia to byť práve ľudia držiaci sa za ruky prechádzajúci sa po parku, pretože láska drieme v každom z nás .. je všade .. v kresbe maliara, v hudbe interpreta alebo v jedle kuchára ..... Ďalej »
14. Letter
Koloušku, zvykám si. Zvládam to. Lepšie ako som si myslela. Sú to maličké krôčky, ale predsa len sú. Cítim aj z tvojej strany istý odstup (citový i fyzický). Síce ma to mrzí, ale musím si hovoriť, že je to tak lepšie pre mňa a pre môj budúci vývin. Bude... Ďalej »
,,. možno potrebujem spoveď,,.
Vonku už bolo v tom čase chladno a vo mne to vyvolávalo pocit samoty. Aj sa mi z toho chcelo trochu plakať, nie verejne, iba tak potichu, osamote. Nie doma, nie medzi štyrmi stenami, ale vonku. Jednoducho "to" tam iba tak nechať a pohnúť sa znovu ďalej. Vrátiť sa domov, ... Ďalej »
Self-letter 2
Milá Osmička, zosypávam sa ako štrk. Rúca sa mi celý svet. Pritom nie je ten svet až taký zlý, len ja neviem zvládať bežné problémy v živote. Nie som až taká smutná akoby som predpokladala. Som skôr veľmi unavená, nervózna a vyplašená. Cítim sa ako obyčajné... Ďalej »
Kvietok chorý
Kvietok malý, chorý, ale predsa kričí, nočné mory nechce zničiť. Nočné mory suchoty, plno múch, a clivoty. Chcem čistý vzduch! Kde si vietor? Stretám ťa len letmo, a dýcham iba preto aby som ťa znovu stretol.... Ďalej »