Najpochybnejšie na celom príbehu je, že aj po tej osudovej noci, ostala v kontakte s pasákom, dokonca s ním nasledujúce ráno smskovala. Prečo by niekto, komu ešte len pred pár hodinami zaviedli pelosónovú sondu proti jej vôli do bábätkovského tunela, písala smsky s týmto predátorom a aj dohodobejšie pokračovala v komunikácii, akoby sa nechumelilo?
Príbeh je teda úplne zjavne vymyslený. Celá schéma je jednoduchá. Žena vydáva knihu, potrebuje publicitu a tak spraví to, čo by spravil každý príčetný človek. Pokúsi sa využiť Rumunského pasáka, aby si zvýšila popularitu. V obchode zvanom sláva sú aj falošné obvinenia bankovkami.
Až na to, že...ja jej to verím. Samozrejme nemám definitívne dôkazy (iba načmárané "@ €dhfjff 556, pasák=vinný" v mojom detektívnom špirálovom zošítku). Ale aspoň si myslím, že je to pravdepodobný scenár.
Ako to teda viem? Je to snáď preto, že by som bol génius? Áno, je to preto, že som génius. Ale je to aj preto, že mám nesmierný pozorovací talent, ktorý som si dal patentovať, a teraz mi orly aj sovy platia za každý ich pohľad. Je to trademarknuté, nedá sa nič robiť. Orly môžu zletieť z Tatier a tiahnuť na podolia, na to majú právo podľa piesne aj podľa zákona o ochrane prírody. Ale ak sa chcú pri tom lietaní aj pozerať a nenaraziť do komína, alebo elektrického vedenia, eurá idú mne. Nazýva sa to PPV - pay per view
No okrem mojich nesmiernych a nespochybniteľných talentov, vlastností a nadaní, je aj iný dôvod prečo verím tomuto príbehu. Pretože mám veľa zlých susedov. Jeden si do malých kotercov nasťahuje vlčiaky, ktoré po každom z plného hrdla vybrechujú. A nie, tieto vlčiaky nenosia na labách hodinky a nevedia si z nich čítať či sú tri poobede, alebo dve ráno. Ďalší si kúpi bazén a pumpu nainštaluje po východniarsky. Položí ju na starú drevenú paletu a... a to je vlastne všetko.
"A to vám nevadí, že hučanie vašej pumpy sa ozýva 12 hodín denne/nočne do všetkých domov a záhrad v 90metrovom okruhu?"
"Počul som už tie legendy o...hmm ako ich to len volajú...ostatných ľuďoch (odpľuje si), zapísaných v starých bájkach. No ja tým báchorkám neverím. Nikdy som iného človeka nevidel. Aspoň nie takého dôležitého ako som ja!"
A podobných susedov je viac. Ale ako to súvisí s našim prípadom, inšpektor Vajciar? Nuž milý Wajcson...
Po určitom čase v takomto prostredí sa človek začne cítiť, že mu niečo uniklo, že niečo nepochopil, že on je povestná stará Blažková, ktorá sedí v okne a hľadá na čo by sa posťažovala. Zatiaľ čo takíto ľudia sa tvária akoby sa nič nedialo. Na prvý pohľad vyzerajú ako bezúhonní občania. A človek je podľa mňa nejak napájkovaný, aby si názor do veľkej miery tvoril z okolitého prostredia.
Predstavím si, že takáto žena ráno vstane, stretne v hoteli toho pasáka a ten sa jej pozdraví so širokým úsmevom na tvári krásne odpočinutý. Pretože nemá svedomie. V jeho svete sa nič nemorálne ani významné nestalo. Jej vlastný, mužský doprovod sa tiež ráno zvíta s pasákom, podávajú si ruky, utrúsia pár vtipov. Žena s doprovodom nasadá do auta a odchádza domov. Život ide ďalej, nič sa nestalo.
A takto sa často človek pokúsi nastaviť si hodinky podľa vonkajšieho prostredia, ktoré však funguje len naoko. Je to taká malá Severná Kórea, kde je všetko tak nenormálne, až je to normálne. A potom sa stáva presne to, že po dlhých rokoch sa ozve jedna obeť. A zrazu aj druhá. A keď tretia vidí prvé dve (jedna druhej riekla, ked koláče piekla), prestaví si hodinky podľa nich a už neostáva ticho. To čo bolo vždy reálne je teraz naozaj reálne, pretože sa to nielen stalo, ale existuje o tom aj príbeh. Realita, ktorá nie je opísaná príbehom, akoby sa ani nestala(asi preto o niečom zaujímavom čo zažijeme, musíme povedať niekomu inému, inak sa to síce stalo, ale...takto, povedzme si to po pseudo-budhisticky...ak spadne strom v lese, ale nie je tam nikto, kto by ho počul, vydá zvuk?...nie, strom ktorý nikto nevidel a nepočul, akoby ani nespadol).
Nie je náhoda, že tyrani sa často snažia izolovať svoju obeť. Zjavne preto, aby jej nikto nemohol pomôcť, ale podľa mňa rovnako dôležitý fakt je...aby si nemohla nastaviť hodinky podľa mentálne zdravších ľudí.
Poznám len dva spôsoby ako si nastaviť hodinky. Jeden je navonok, podľa prostredia a ostatných. Druhý je nastaviť si ich podľa vnútorných hodín. Áno, človek má vnútorné hodiny, pomerne nezávislé od prostredia. Minimálne oveľa nezávislejšie, ako keď sa riadime skupinovým úsudkom. Tieto hodiny sú fakt veľké, aj s tým kvovovým kyvadlom, ako v Stranger Things, dôležito sa kývajúce zo strany na stranu (druuung, drooong, druung, drooong). Problém je, že tieto hodiny môžeme čítať len vo vnútornom tichu, alebo aspoň v značnom sústredení. Čiže vtedy, keď ich najviac potrebujeme , máme k nim najmenší prístup. Napríklad po tom čo vám niekto nasilu vtlačí Rumunskú DNA až do pojebanej maternice, v kľude ani neprerušovanom sústredení asi nebudete. Nicht möglich.
Najlepšie je nastaviť si hodinky, kým je ešte čas. Kým všetko klape. Ale kto by sa vtedy obťažoval? Druhá najlepšia možnosť je počkať, kým ste na dne budára, olepený hnedými sopľovými hovnami, ako vyprážaný syr práve máčaný vo vajíčkach, a na hlavu vám dopadajú ďalšie cholerové hovná prelezené bielymi mäsiarkinými larvami sťa by koláčik poprášený kokosovou posýpkou (Jedna druhej riekla, keď koláče piekla...počúvaj ma sem, nevidela si tu dagde lopatu?)
Vnútorné a vonkajšie hodiny ukazujú často protichodný čas. Výsledky výpočtov podvedomia sú často akoby izolované od výsledkov vedomých výpočtov a bijú sa s nimi. No nie je potrebné sa tým zatiaľ ustarosťovať, ani žiadnym z nich držať stranu. Recept je jednoduchý. Stačí si nastaviť hodinky podľa ostatných a žiť s presvedčením, že idú na minútu správne, podľa Markízy. A keď sa podlaha budára preborí a vzduch presýti príjemná aróma cholery, je čas vypnúť Markízu a pozrieť sa na skutočné hodiny. Len, nemusí sa vám páčiť čas, ktorý na nich nájdete. A okrem toho, môže už byť aj tak neskoro. Druung, droong, druung, droong
Preto správna verzia známej ľudovej piesne znie, jedna druhej riekla, keď koláče piekla...požičaj mi svoje hodinky, lebo j už fakt neviem čo si mám o tom všetkom myslieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár