Nedávno som pridal článok o tom, ako veriaci ľudia dehonestujú evolučnú teóriu a ich jediným dôvod pre toto konanie je ich viera, pretože evolúcia nie je v súlade s ich svätov knihou. Do komentárov sa mi hneď ozvalo pár zástupcov takýchto ľudí a jeden z nich mi odporučil knihu Ikony evoluce (2000) od Johnatana Wellsa so slovami "Vyvráť mi túto knihu". V úvode predošlého článku som síce písal, že púšťať sa do obhajoby evolučnej teórie pred zástupcami kreacionizmu je číre bláznostvo, ale tu som, robiac presne to. Názov "Prečo jedna kniha nestačí" by mal slúžiť ako pokus o zamyslenie sa nad faktom, že na to, aby človek získal dostatočný prehľad o téme, ktorú sa snaží kritizovať, jednoducho jedna kniha nestačí. Pri tak rozsiahlej vednej disciplíne, ako je evolučná biológia, to platí dvoj-násobne.

Cieľom Wellsovej knihy Ikony evoluce je stanovenie desiatich "ikon" evolúcie, ktoré pomáhajú pri vyučovaní evolučnej teórie a následne dokázať, že všetky tieto ikony sú zlé a nepravdivé. Autor tvrdí, že pokiaľ nie sú pravdivé tieto veľké "pravdy" ohľadom evolúcie, celá teória je odsúdená k zániku.
Poďme sa na ne spoločne pozrieť : Miller-Ureyov experiment, Darwinov strom života, homológia stavby kostier živočíchov (netopiere krídlo - plutva delfína), podobnosť embryí živočíšnych druhov, Archeopteryx - "medzičlánok" medzi plazmi a vtákmi, moľa Biston betularia a jej mimikry, Darwinove pinky, 4-krídle drosophily, evolúcia koňa a evolúcia človeka.

Wells má aspoň v jednom pravdu. Tieto príklady sa naozaj vyskytujú takmer v každej učebnici biológie (v tých slovenských pomenej). Wells tvrdí, že všetky tieto príklady sa pokladajú za najlepšie dôkazy pre evolúciu. Naozaj?
Tak napríklad Miller- Ureyov experiment sa ani netýka evolúcie ako takej. Tento experiment zaoberajúci sa podmienkami na Zemi pred miliardami rokmi sa snaží ukázať, ako z anorganických látok vznikli organické. Inak povedané, vznik základných zložiek života, preto tento pokus patrí do oblasti pôvodu života a nie evolúcie. Tá popisuje plynulý vývoj jednoduchších organizmov až k tým komplexnejším, nie vznik života. Podobne Darwinove pinky sa používajú na ukázanie procesu nazývaný prírodný výber, nie ako dôkaz pre evolúciu samotnú. O Archeopteryxovi sa vraví pri vysvetľovaní pôvodu vtákov, a opäť nie ako dôkaz pre samotnú evolúciu. Ale poďme rovno na prvú kapitolu.

Miller-Ureyov experiment

Tento experiment sa snažil napodobniť podmienky na Zemi pred cca. 3,5 mld. rokov a skúmal vznik života v takýchto podmienkach. Konkrétnejšie sa zaoberal hypotézou Alexandra Oparina a J.B.S. Haldaneho, ktorá navrhovala postupný vznik života z anorganických látok. Hypotéza bola založená na predpoklade, že v podmienkach ranej Zeme mohli spontánne vznikať jednoduché sacharidy a aminokyseliny (základné stavebné jednotky bielkovín). Bola zostavená aparatúra, kde bola napodobnená atmosféra Zeme pred 3,5 mld. rokmi. Na začiatku aparatúra obsahovala vodu, metán, amoniak a vodík. Po 150 hodinách sa v roztoku nahromadila kyselina mravčia (2,3 mmol/l), glycín (0,63 mmol/l), kyselina glykolová (0,56 mmol/l), alanín (0,34 mmol/l), laktát (0,31 mmol/l), β-alanín (0,15 mmol/l), acetát (0,15 mmol/l), kyselina propiónová (0,13 mmol/l) a mnoho ďalších minoritných produktov (Flegr, Evolučná biológia 2009, strana 193).

Tento experiment demonštruje, ako prirodzene mohli vznikať jednoduché organické molekuly v podmienkach ranej Zeme čisto chemickou cestou.
Wells tvrdí, že Miller-Ureyov experiment by nemal byť vyučovaný, pretože tento experiment bol robený za podmienok (atmosféry) založených na predpokladoch, ktoré sa ukázali byť pri nových zisteniach chybné. Tvrdí, že na ranej Zemi bol obsah kyslíka väčší a práve kyslík by zabránil syntéze organických zlúčenín. Autor vraví, že učebnice a vedci sa nezaoberajú týmto problémom. Ďalej tvrdí, že za naozajstných podmienok, ktoré boli na ranej Zemi, je Miller-Ureyova chemická syntéza organických molekúl nemožná a prehlasuje, že podobné výsledky v upravenej atmosfére (podľa nových zistení) nemožno získať.

Tieto tvrdenia by sa mohli zdať vážne, pokiaľ sa samozrejme jedná o fakty. V prvej časti Wells naozaj vraví pravdu a neskoršie výskumy ukázali iné zloženie atmosféry. Súčasné výskumy ukazujú, že atmosféra ranej Zeme bola jemne redukujúca (Kasting 1993) a bola bohatá na vodík, čo bolo spôsobené tým, že únik vodíka z atmosféry prebiehal omnoho pomalšie ako sa myslelo (Tian en at. 2005). Avšak v druhej polovici tvrdenia autor buď úmyselne klame a zavádza čitateľa, alebo Wellsove znalosti prebiotickej chémie musia byť veľmi chabé. Tvrdenia, že výskumníci tieto nové zistenia o ranej atmosfére Zeme ignorujú, a že experiment v takýchto podmienkach zlyháva, sú jednoducho klamstvá. Vedci, ktorí skúmajú vznik života a ranú evolúciu, sú si plne vedomí týchto zistení a vedia o ich vplyve na chemickú biosyntézu organických látok. Navzdory Wellsovým tvrdeniam, že v upravených podmienkach experiment zlyháva, nové experimenty, uskutočnené od tých Miller-Ureyovových, dosiahli podobné výsledky za podmienok zistených z nových výskumov a teda správnej atmosféry (Rode, B. M., 1999. Peptides and the origin of life).
Aj keby bola raná atmosféra neutrálna, stále by sa tu nachádzali mnohé lokálne oblasti, ktoré boli redukujúce, ako napríklad oblasti blízko aktívnych sopiek (Delano 2001; Kasting 1993).

Aj v prípade, že by mal Wells pravdu (čo pravdepodobne nemá), neznamená to, že naše teórie na vznik stavebných zložiek pre život závisia len na tomto experimente. Existujú ďalšie zdroje organických zlúčenín ako napríklad meteority, kométy a hydrotermálne prieduchy. Všetky tieto alternatívne zdroje pre organický materiál a ich syntéza sú rozsiahle rozoberané v literatúre zaoberajúcej sa pôvodom života - literatúra, o ktorej sa Wells nezmieňuje. Wells nespomína mimozemské zdroje organického materiálu, ktoré sú široko rozoberané v literatúre už od roku 1961.

Wells takisto zlyháva v citovaní vedeckej literatúry, ktorá svedčí o formovaní organických zložiek za iných podmienok. Tieto ne-atmosférické zdroje zahrňujú syntézy organických zložiek v redukujúcom oceáne (e.g., Chang, 1994), hydrotermálne prieduchy (e.g., Andersson, 1999; Ogata et al., 2000) a vo vulkanických dómoch (Washington, 2000).

Len zbežným prehľadom nájdete viac ako 40 prác o prebiotickej chemickej syntéze publikovaných od roku 1997 v časope Origins of life and the evolution of the biosphere ( » cdn.intechopen.com/pdfs/31338/InTe... len pre príklad. Je to síce v angličtine, ale pre človeka, čo sa chce vzdelávať, to predsa nemôže byť prekážka, pravda?).

Namiesto toho, aby si Wells túto literatúru prešiel, radšej sa vytasí s falošným argumentom o "obsahu kyslíka v ranej atmosfére" prehlasujúc, že "Dogma nahradilo empirickou vědu" (Wells, Ikony evoluce; strana 23). Popravde, takmer všetci výskumníci, ktorí pracujú na ranej atmosfére sa zhodujú na tom, že kyslík nutne chýbal počas obdobia, kedy vznikol život. Preto kyslík nemohol mať žiadny vplyv na syntézu organických zlúčenín. Tieto tvrdenia sú založené na vedeckých dátach a dôkazoch, nie "dogme". Zdroje dát, ako napríklad riečne usadeniny smolinca (Rasmussen a Buick, 1999) a zväzkové železné útvary (Nunn, 1998; Copley, 2001), ktoré sa nemohli usadiť pod vplyvom oxidácie. Wells takisto opomína dáta z paleosólu (prastará zemina), ktoré sú perfektným zdrojom na odvodzovanie zložiek ranej atmosféry (Holland, 1994), pretože vznikajú na rozhraní atmosféry a zeme. Redukovaný paleosol ukazuje, že úroveň kyslíka pred 2,1 miliardami rokov bola veľmi nízka (Rye a Holland, 1994). Z oblasti chémie, zaoberajúcej sa zložením plášťa Zeme, nachádzame takisto množstvo dôkazov, že kyslík nutne v ranej atmosfére chýbal (Kump et al., 2001). Súčasné dáta ukazujú, že úroveň kyslíka nezačala výrazne rásť až do obdobia pred skoro 1,5 miliard rokmi potom, čo vznikol život (Rye a Holland, 1998; Copley, 2001). Wellsovi sa akosi nedarí poriadne vysvetliť, čo presne myslí "prvotnou" atmosférou, keď vraví o hodnote kyslíka v "prvotnej" atmosfére. Cituje chemické výskumy atmosféry, bez toho, aby rozlišoval, či dané výskumy sa vzťahujú na čas pred, počas alebo potom, kedy sa predpokladá, že vznikol život. Takmer všetky práce, ktoré uvádza, sa týkajú času po období pred 3 miliardami rokmi. Tie sú z nášho hľadiska irelevantné, keďže výskumy naznačujú, že život sa na Zemi objavil pred 3,8 mld. rokmi (Chang, 1994; Orgel 1998b), teda dávno predtým, než stúpla hladina kyslíka, ktorá by zabránila Miller-Ureyovej syntéze.

Nakoniec, Miller-Ureyov experiment nám nehovorí nič o následných stupňoch vývoja života a teda ani nič ohľadom vzniku jednoduchého genetického kódu (PNA - na báze peptidov alebo na báze RNA) alebo pôvodu bunkových membrán. Miller-Ureyov experiment nám ukazuje len jednu z možných ciest, ako mohli vzniknúť komponenty nevyhnutné pre vznik života, nie vznik života ako takého. Na vysvetlenie podobných otázok poznáme napríklad teóriu o lipozómoch, ktorá sa zaoberá vznikom bunkových membrán, RNA-svet sa snaží vysvetliť vznik genetického kódu a PNA (genetika na báze peptidov) navrhuje ešte jednoduchší genetický kód. Wells žiadne z týchto konceptov nespomína. Miller-Ureyov experiment je irelevantný pri diskusii o RNA-svete. RNA bola vytvorená z organických stavebných zložiek života, bez ohľadu na to, ako tieto zložky vznikli (Zubay a Mui, 2001). Svet RNA je jednoducho úplne iná kapitola v našom príbehu o vzniku života.

Prvú kapitolu sme si rozobrali a je evidentné, že autorovi nejde ani zďaleka o ukázanie pravdy a po pár riadkoch je každému jasné odkiaľ vetry vanú. Inteligentný dizajn na nás kričí spomedzi riadkov a opäť sa presvedčujem o tom, o čom som písal v minulom článku. Viera akéhokoľvek typu neoprávňuje presadzovanie pravdy bez dôkazov (a samozrejme platí, že dôkazy musia byť pravdivé).
Môžeme sa postupne pustiť do druhej kapitoly- Darwinov strom života a kambrijská explózia. Verím, že to bude zábava

Zdroje:
» www.eurekalert.org/pub_releases/20...
» pandasthumb.org/archives/2005/0...
» www.csun.edu/~hmc60533/CSUN_...
» imnh.isu.edu/digitalatlas/hy...
» www.geology.sk/new/sites/defau...
» cdn.intechopen.com/pdfs/31338/InTe...
» www.its.caltech.edu/~bch176/Joyce19...
» www.ntskeptics.org/creationism/dis...
Evolučná biologie, Jaroslav Flegr, Academia (2009)

 Recenzia
Komentuj
 fotka
james98  17. 9. 2013 11:38
No dobre - ďakujem :-S Nie som schopný ďalej nijako argumentovať - pretože na jednej strane nemám načítanú literatúru a aj keby som mal, nebolo by mi to bez základov nijako platné. Samozrejme, že sa vždy dá prísť s niečim a potom zas s niečim iným - podobne verím, že ak by mal nato reagovať autor tej knihy, neostal by ticho a vystúpil by s inými argumentmi. Avšak stotožnujem sa s tým že povedať "Verím, preto je to pravda" - nie je nijako správne. To by sme mohli skončiť aj v debatách o mimozemšťanoch. Avšak vrátim sa k filozofii - ak vedec prekrúca - ďalší je povinný to spochybniť atd. Položiť Ďalší argument - nato je však potrebná odbornosť v danej téme.
Avšak, poviem to v úplnej neodbornosti, najskôr tu máme veľký tresk. Potom musíme uznať, že Vesmír v nejakej podobe existoval - bol stlačený do veľkosti špendlíkovej hlavičky atd. Zmysel Existencie Vesmíru (v hoc akej podobe nepoznáme. Vesmír sa teda po veľkom tresku neustále rozpína. Naša planéta skončila náhodou v Galaxii mliečna cesta. Máme Planétu Zem, nachádzajúcu sa v Slnečnej sústave, Náhodou na ideálnom mieste - vzdialenosti od Slnka - aby bol na jej povrchu možný život. Následne Planéta vychladne, prirodzene sa vytvára atmosféra, v ktorej je možný vznik života (presné zloženie atmosféry však nepoznáme - existuje len nejaký vedecký úzus). (Jej existencia však postráda Zmysel - Ak existujú nejaké prírodné sily, ktoré toto všetko zabezpečili - musia konať neplánovito a chaoticky - Takisto to musí znamenať, že neplánovito a chaoticky vzniklo mnoho takýchto planét s rôznymi mimozemskými druhmi). V kotli za správnych podmienok sa postupne vytvorila organická hmota. Neskôr sa vyvinuli nižšie formy živočíchov - až po človeka. Stále chýba zmysel existencie. Neuroveda dokáže vysvetliť naše chovanie, naše predstavy, náboženstvo - dokonca aj to, prečo hľadáme Zmysel existencie. Bojíme sa chaosu a toho, žeby sme my, ktorí si pripadáme tak jedinečný nemali žiaden zmysel, a naša existencia je len súhrn náhod a vývoja. Je to pekné a jednoduché - veriť vo veľký tresk, a potom sa už len riadiť vedou. Ak je naša ľudskosť len projekciou nášho mozgu - ak je morálka, láska a náboženstvo len projekciou nášho mozgu - ktorú neuroveda bezpečne vysvetlí - potom je všetko v poriadku a To, že milujeme, veríme, poznávame svet - je v skutočnosti našou internou súčastou. Muž verí tomu, že ho manželka miluje - lebo mu to tvrdí alebo nejako dokazuje. Ak sú pocity napr. pri spomínanej láske len chemickou reakciou, musíme poznať aj jej sociálny a psychologický podklad (aby sme mohli dôjsť podstate, prečo tento chemický proces vlastne vzniká). Veda rovnako povie, že náboženstvo je nám istým spôsobom integrované - Potrebujeme mať náboženské predstavy (teda podstatná časť sveta verí v nadprirodzeno - v akejkolvek forme). S tým nespraví nikto nič. Ak je všetko naše kognitívne spoznávanie sveta len projekciou našej mysle spojenou so sociálnymi interpretáciami reality - potom OK. Všetko je v poriadku a Viera nie je kameňom pre vysvetľovanie reality. Avšak stále je mi bližšia viera v Boha - ako viera v mechanizmy prírody, ktoré často operujú s náhodou. Stále je mi bližšie operovať filozoficky so Zmyslom Existencie - ako všetko odsúdiť v Sartrovskom zmysle - "Bytie a ničota" - Bytie je nič, pretože nejestvuje zmysel Existencie. Vieru teda nepovažujem za dôkaz ničoho iného ako Zmyslu (ak niekto na tomto mieste, ako som už viac spomínal, povie, že viera je len o neuro - kognitívnych projekciách mozgu - potom mu poviem Možno áno, ale túžim po Zmysle Existencie viac, ako po zamietnutí jej zmyslu v racionalistickom presvedčení). Potom nijako niesom racionalista, ale idealista - zatvorený v škrupine viery - ale stále nežijem iným životom ako žijú ostatní. Alebo v psychoanalytickom pojmosloví - uvedomujem si, že som v zajatí choroby - ale aj tak nechám nech ma táto choroba celkom pohltí. Ďalšia vec je tá, že uvedomiť si svoju chorobu, je prvým krokom k jej liečeniu. Ale čo ak sa liečiť nechcem, a trpieť chorobou, ktorá odhaľuje pre mňa Zmysel,mi zato stojí. Nijako vieru nepoužívam ako argument - dokonca som ju v určitom zmysle nazval chorobou. V tomto prípade chcem byť chorý Existencionalista - nie však fanatik (v žiadnom slova zmysle). Pretože fanatizmus, vo svojom význame, a priori odmieta zaoberať niečim iným ako Centrom svojho zájmu. Uzavrie sa pred svetom a nepremýšľa v jeho intenciách - o fanatizmy, v takomto slova zmysle nejde ani v náboženstve ani vo viere...
 fotka
4nonym  17. 9. 2013 15:58
Mojím cieľom v žiadnom prípade nie je dokazovať existenciu "Zmyslu". Toto patrí do oblasti metafyziky a nie vedy. Mojím hlavným cieľom je snaha o rešpektovanie vedy a faktov a hlavne, aby sa tieto fakty nespochybňovali na základe viery.
Čo ja osobne vidím ako problém si v podstate vyjadril vo vete "pretože na jednej strane nemám načítanú literatúru a aj keby som mal, nebolo by mi to bez základov nijako platné." V žiadnom prípade mi nejde o to, aby som sa vyvyšoval, samozrejme máš vedomosti z iných oblastí, kde sa zase neorientujem ja. Ide o to, že napriek tomu, že si sám priznal, že nie je možné, aby si rozoznal či sa jedná o fakty, keďže nemáš základy, si uveril radšej knihe, ktorá je bližšie tvojej osobnej viery. Neverím, že si po prečítaní ikon evolúcie išiel zisťovať a overovať si správnosť Wellsových tvrdení. Jeho závery sú ti pohodlné a preto si ich nespochybňoval. Myslím si to preto, pretože mi trvalo doslova 10 minút googlenia po vedeckých článkoch, prednášok a pár kapitól z kníh, ktoré mám doma, aby som zistil, že Wells klame. Niektoré články na internete sa priamo týkali jeho knihy a sú veľmi zrozumiteľne písané aj pre lajka.
Tu tkvie vlastne celý problém, to čo ma trápi. Mali by sme si vôbec utvárať názor na nejakú vec, o ktorej nemám žiadne hlbšie vedomosti? Nemáme absolútne žiadny obranný mechanizmus, ktorý by nás v takomto prípade chránil pred klamstvami. Jedinou takouto obranou je kritické myslenie a hladanie odpovedí vo vede (v tomto prípade vo vedeckých práci), ale toto bohužiaľ takmer nikto nerobí a stávajú sa tak obeťou klamstiev...
To, že ti je bližšie viera v Boha ako mechanizmy prírody je čisto tvoja vec a ja ti to nebudem vyhovárať. Avšak táto viera by nemala ovplyvňovať tvoj pohľad na vedecké fakty
Myslím si, že naše (a konkrétne tým myslím mňa a teba) vzájomné pochopenie alebo naivná myšlienka, že by sme došli k niečomu rozumnému, je jednoducho nemožné, pretože naše pohľady sa zásadne líšia. Ja neverím v Boha a do svojeho sveta nedokážem takýto koncept vôbec dostať. Takisto duša alebo čokoľvek duchovné vo význame náboženskom. Neviem sa stotožniť s myšlienkov zmyslu existencie a som presvedčený, že nič také neexistuje a nevidím ani dôvod si niečo také myslieť alebo hľadať.
 fotka
4nonym  17. 9. 2013 15:59
*myšlienkou
 fotka
james98  17. 9. 2013 16:20
@4nonym Veď si to presne vyjadril - jeho kniha mi bola bližšia, pretože sa zhodovala s mojim svetonázorom - Ako ľudia máme tendenciu automaticky veriť autoritám, aspoň z oblasti, v ktorej sa neorientujeme. Väčšina zástancov ID sú tiež vedci - neviem si predstaviť, žeby otvorene klamali a boli zároveň taký naivný, žeby nerátali s kritikou - ak chcú byť voči sebe úprimný, musia byť na kritiku pripravený a musia byť voči nej otvorený... Takže zastávaš ateistické stanovisku. Ateizmus je rovnako svetonázor ako napr. Kresťanstvo, Judaizmus, Islam... Ateizmus je podložený vedecky, náboženstvo metafyzickou skúsenosťou... Ja zas nedokážem Boha dostať zo svojho obrazu sveta (pokojne to vysvetlime aj sociálnym konštruktivizmom).
Živo si spomínam, ako nám jeden Kresťanský psychiater prednášal základy sociobiológie - podla mňa to už v niektorých momentoch všetko nakopil a poprepletal do jedného veľkého súboru (všetky svetonázory a sociálno evolučné vysvetlenia správania), že snáď ani sám nevedel o čom hovorí - ten by sa do nijakého z tvojich bodov v predchádzajúcom blogu nehodil. ľudia sú rôzny... :-S
Napíš svoj komentár