Zaondená koženka, lúpe sa ako banán v rukách tisícrukej opice Džundžun. Nazvime ju Džundžun, pretože podľa mojich informácií (takzvaných infošiek) žiadna oficiálne uznávaná tisícruká opica nie je opísaná ani v náboženských textoch Indie a ani v legendách a mýtoch západu. DNES vznikla opica Džundžun, pokloňte sa jej, skôr než vás svojím hnevom zosuší ako koženku!
Čupne si na stoličku z podobne nekvalitnej, zelenej koženky, ktorá sa ale ešte nelúpe. Je mladšia. Staré koženky jej závidia, ohovárajú jú, hovoria jej vždy len od chrbta, chodia sa potajme dať prečalúniť, ale nepomáha to. Nuž, kde sme to boli...čupne si, lýtka musia sedieť na hamstringoch, taký polovičný "slav squat". Krvný obeh do lýtok je čiastočne zablokovaný. Všetko je pripravené. Alojz Vajciar na mikrofóne.
Pred sebou na stole má rozhádzané maľované krížovky a maľovánky. Lebo vymaľovať maľovánku nie je o nič menej, než prečítať knihu. Moja teta nimi opovrhuje. Keď prišla na návštevu a zbadala maľovánky, pyšne odfrkla a orhnula nosom, akoby som ju chcel pohostiť minulo-nedeľným chlebom.
"Nie je to pre deti? Nechceš čítať radšej knihy?"
Nič som jej na to nevravel, možno preto, že som nenašiel slová, keďže nečítam knihy. Aspoň ona to, zdá sa, tvrdí. That's what she said!
Čítanie. Čítanie. Pri čítaní preskenujem očami znaky na papieri. Tu sa moja práca končí. A všetko ostatné už nechám...na druhých. No nie je to radosť žiť v tomto lenivom svete? Myseľ sama spojí znaky do slov a slová do významov a významy do celkov. A k nim dohľadá aj nejaké spomienky a asociácie. Prečítaný text začlení do siete znalostí, ktoré už má, poprepája ho a nabudúce keď čítam niečo iné, môže sa už dotazovať aj na tieto nové znalosti.
Pri maľovaní maľovánky robím to isté. Hýbem rukou a pozerám na hrot fixky ako vyčarbáva "kolonku". A myseľ, keďže nemá externý zdroj informácií (takzvaných infošiek) vo forme textu, si zatiaľ číta veci, ktoré už má v sebe uložené a zaoberá sa nimi. Zaoberá sa sama sebou. Zaoberá sa...mnou.
"Hej Vajciar! Pamätáš ako sa ťa minule pýtali koľko máš rokov a ty si sa musel najprv na 5 sekúnd zamyslieť, kým si si spomenul? Ako totálny hlupák. Ale že TOTÁLNY. Tak pamätáš?"...Vďaka myseľ, že mi to pripomínaš a za odmenu prestanem nosiť pri bicyklovaní helmu.
To však platí len pri jednoduchom maľovaní, doslova vyčarbávaní. Pri serióznejšom kreslení či vymaľúvaní je v skutočnosti textom zmes farieb a tvarov, ktoré sa myseľ učí chápať. Získava cit pre farby a cit pre to, aké tvary sú a nie sú elegantné. A ako veci vyzerajú. Vyfarbím lístie na strome, list po liste, a už viem kresliť listy z hlavy.
A okrem toho, maľovánková veda (maľoveda, náuka o vymaľúvaní) zažila masívny pokrok za posledných 10 rokov. Vraj najväčší pokrok bol dosiahnutý v oblasti AI, letov do vesmíru, alebo regeneračnej medicíne.
"KOKOTINY!", zvriesknem ako šialený do hajzlovej vody o polnoci, nech to všetci susedia počujú čo najskôr(zvuk sa vo vode šíri dvojnásobnou rýchlosťou oproti vzduchu). V skutočnosti žiadne z týchto odvetví neprekonalo takú revolúciu ako maľovánky a ich kvalita. Stačí sa pozrieť na Kerby Rosanes a jej "...morphia" sadu . Alebo hoc aj taký Ravensburger. Preslávený výrobca puzzle z Nemecka s viac než storočnou tradíciou sa tiež najnovšie ulakomil na výrobu maľovániek ako "Mickey, Donald and Co. - Malen nach Zahlen".
"MICKEY, DONALD A SPOL!", zakričím znova do bielo-porcelánového mokrého megafónu.
"Čo ten magor zasa vykrikuje?", ozve sa z bytu nado mnou ženský hlas. A mužský hlas dodá "Kričí do hajzlu mená kreslených postavičiek"..."Ja som ti hovorila, že sme ten byt kúpili podozrivo lacno"
Nepáči sa mi táto nová doba. Zdá sa mi, že ľudia stratili pozornosť. A s pozornosťou stratili i dušu. Alebo aspoň prístup k nej. To podivné "niečo" čo vidíme na Birdzi tam kde mali byť statusy a blogy a fotky. To podivné niečo, čo vidím aj na iných fórach, či dokonca AZET Pokeci. Zdá sa, že to podivné niečo, je rozpad pozornosti a jeho dôsledky. A jedným z dôsledkov je zdá sa aj podstatne menej ľudskosti. Ale jednu vec tejto dobe dám. Že maľovánky pokročili. Stálo to za to, predať svoje duše za maľovánky? Nuž, za niečo sme ich predať museli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár